DOLNÉ PLACHTINCE. Niektorí ho považujú pre jeho záľubu za čudáka. Jeho dom je v Dolných Plachtinciach neprehliadnuteľný. Plot okolo jeho záhrady je pomaľovaný znakmi futbalových a hokejových mužstiev. Akoby toho nebolo dosť, stodolu má obitú puklicami z áut. „Ak budete dobre počítať, je ich vyše dvesto. Väčšinou som ich našiel v jarku pri ceste,“ spokojne sa usmeje štyridsaťšesťročný Jaroslav Šimon.
Plány mu zmarila choroba
Kedysi chcel hrať futbal, no potom ochorel a musel s tým prestať. „Svojmu obľúbenému športu som však zostal verný. V televízii nevynechám ani jeden zápas a klubové odznaky majú na mojom plote čestné miesto. Okrem toho zbieram vlajky, puky, poháre, dresy a samozrejme puklice. Minule som bol s kamarátom v Košiciach a už sa na mňa aj tak trochu cestou hneval, že musíme každú chvíľu stáť. Ja mám oči ako jastrab, v jarku som objavil každú puklicu,“ smeje sa invalidný dôchodca.
Nevšedná zbierka priťahuje zraky okoloidúcich aj miestnych. „Raz mi kvôli nej chceli dať policajti aj pokutu. Ale to bolo ešte za komunizmu a napokon od tohto upustili. Vyčítali mi, že môj koníček rozptyľuje vodičov.
Dostal sa aj na televízne obrazovky
So svojím koníčkom sa tento sympatický Plachtinčan dostal nielen do slovenských, ale aj do nemeckej televízie. Na namaľovanie jedného znaku potrebuje dva až tri dni. Používa syntetické farby, ktoré sú však pre neho dosť drahé. Jaroslav je na invalidnom dôchodku a jeho mesačný príjem je len 240 eur.
„Starosta však má pre môj koníček pochopenie a občas mi farbu kúpi,“ nešetrí slovami chvály na prvého muža v obci. Jeho obľúbeným mužstvom je Slovan Bratislava. „Som veľký slovanista a tak môj prvý znak na plote patril práve tomuto klubu. Dodnes je môj najobľúbenejší,“ tvrdí Jaroslav.
Koníček ho baví už osemnásť rokov
Futbalových znakov má presne stodva, hokejových sedemdesiat a vlajok okolo dvesto. Keď k tomu pripočítame puklice a štyridsať hokejových pukov, je z toho celkom slušná, netradičná zbierka. Svojmu koníčku sa venuje už presne osemnásť rokov. Ľuďom sa jeho výtvory páčia. Pristavia sa pri ňom a chcú sa s ním odfotiť. Ako podklad na znaky používa plech.
„Asi najťažšie sa mi maľoval znak nemeckého mužstva Bayern Leverkusen. Škoda len, že po čase farba pod holým nebom vybledne a začne opadávať. Takže moje diela musím priebežne obnovovať,“ tvrdí Jaroslav.
Stále rád sníva
Vlajky športových klubov, puky a poháre má na poličkách a stenách svojej obývačky. Objednával si ich priamo z klubov z celého Slovenska. Zo začiatku to vraj nebol problém, ale teraz už komunikácia viazne. „Voľakedy bola lepšia doba, ako je dnes. Všetko bolo lacnejšie a aj ľudia boli ústretovejší. No postupne si na to zvykám,“ hovorí zberateľ. Jeho snom je dostať sa do Guinnessovej knihy rekordov.
„Dva ploty už mám zaplnené do posledného miesta, ale ešte mám jeden plot voľný. No na prednú časť nechcem nič dávať, aby som naozaj nerozptyľoval vodičov. Okrem Slovana, ktorý mi je srdcu najbližší, si cením aj Ajax Amsterdam, Manchester United či FC Barcelonu. Ako predloha na maľovanie znakov mi slúžia rôzne športové časopisy. Kým budem vládať, môjho koníčka sa nevzdám,“ dodá Plachtinčan.
