LUČENEC. Ľudí, ktorí trávili voľné chvíle na priehrade v Lučenci, sme sa pýtali: Čo hovoríte na diviaky?
Monika, Maťko, Andrejka, Miška a Ivetka: „Keďže sme z Lučenca, chodíme sem často. Je tu pekná príroda, výborné langoše a deti tu majú hojdačky. Diviaka sme tu ešte nevideli, ale zato včiel je požehnane. Nevieme si predstaviť, čo by sme robili, ak by sme stretli divé prasa. Najskôr asi utekali.“
Rodina Vozárová, Žarnovica: „Prišli sme sem relaxovať a chytať ryby. My sa diviakov nebojíme. My sme z vrchov a tam sa dosť často stretávame s divou zverou. Kým nie je zviera zranené alebo si nechráni mladé, tak je plaché. Väčšinou ujde. Veľa zvierat je premnožených. Mali by povoliť ich odstrel, aby sa niečo vážne nestalo.“
Jaroslav Bardoun, Čechy: „S kamarátmi tu stanujeme už od pondelka a zatiaľ sme žiadneho diviaka nevideli. Ak by som ho náhodou stretol, neviem, aká by bola moja reakcia. Asi by som najskôr stuhol, zostal stáť, pozeral sa na neho a čakal, čo sa bude diať.“
Vladimíra Gáborová so synom Dominikom: „Vôbec by nás neprekvapilo, ak by sme tu videli diviaka. Pred troma mesiacmi sme v Lučenci na Rúbanisku videli pri smetiakoch medveďa. Nás už nič neprekvapí.“