Je veľkým propagátorom ľudového umenia. V mladosti výborne tancoval. Dokázal oživiť takmer zabudnuté goralské korene. Hladovčania sú dnes aj vďaka nemu hrdí na svoje tradície, udržiavajú ich a posúvajú mladším generáciám. Jozef Golvoň, katolícky kňaz, správca farnosti v Hladovke sa 7. augusta dožil 70 rokov.
HLADOVKA. Ešte ako študent začal Jozef Golvoň zbierať ľudové piesne, tance a zvyky rodnej Brezovice a založil folklórnu skupinu. V ich archivovaní pokračoval, nazbieral dostatočne bohatý materiál, aby mohol uvažovať aj o knižnom spracovaní.
A tak mu v roku 2000 vychádza kniha Brezovica v čase dejín a v priestore kultúry a o desať rokov neskôr monografia Hladovka.
Prejav vzťahu k rodnej hrude
Knihy tohto charakteru nepíšu autori pre publicitu či zárobok. Sú prejavom nezištnej a úprimnej lásky k rodnej hrude a k obyvateľom tu žijúcim.
V brezovickej monografii zachytil autor históriu obce od najstarších čias po dnešok, reč, kroj a rôzne zvyky Brezovičanov. Najväčšiu časť knihy tvorí zbierka približne stopäťdesiatich tunajších piesní. Vydal ju Obecný úrad v Brezovici.
V monografii Hladovky opisuje históriu obce od roku 1597, neobchádza ani neľahké a komplikované roky, keď obec dvakrát pripadla pod poľskú správu. Dielo vydal Obecný úrad v Hladovke.
Pri redakčnej úprave textov v oboch knižných vydaniach pomáhal autorovi publicista Ján Štepita.
Literárny talent a húževnatosť
Písaním historických kníh prejavil Jozef Golvoň nesporný literárny talent, húževnatosť pri zhromažďovaní a spracovaní rôznych historických i súčasných udalostí v oboch obciach, no aj láskavé pero pri ich opise. Pri čítaní kníh človeku nevdojak napadne, o koľko vzácnych literárnych prác, či iných kultúrnych aktivít sme prišli v minulých desaťročiach, keď sme ich nezmyselne až barbarsky zabrzdili len preto, že ich autormi boli kňazi.
PaedDr. Jozef Golvoň, rodák z Brezovice, vyrastal v drsnom, no zároveň čarovnom prostredí pod Skorušinou, medzi írečitými ľuďmi, ktorí keď si vás obľúbia, otvoria vám svoje srdcia. Po absolvovaní základnej školy v Brezovici a maturity na Jedenásťročnej strednej škole v Trstenej študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po vysviacke začal vykonávať kňazskú službu od 1. júla 1964 v Rabči, kde sa aj po dvojročnej základnej vojenskej službe na krátky čas vrátil. Ďalšie desaťročia bol kaplánom a neskôr farárom na Spiši - v Spišskom Podhradí, Markušovciach a najmä v Letanovciach, kde v rokoch 1972 až 1994 pôsobil ako správca farnosti. Od 1. júla 1994 sa opäť vracia na Oravu, do rázovitej Hladovky. V rokoch 2002 až 2006 bol prodekanom Trstenského dekanátu.
Autor: Ľudovít Kocian
