Článok pokračuje pod video reklamou
TVRDOŠÍN. O tomto poznatku som sa presvedčil aj pri návšteve výstavy sôch slovenských autorov zo zbierok Oravskej galérie v Ateliéri Márie Medveckej v Tvrdošíne. Priznám sa, niektoré z tých prác mám uložené v pamäti a poznám ich už z troch svetových strán.
Ale, napríklad, taký epoxidový reliéf s kvapkou od Mikuláša Palku mi rozfofroval tuhnúce estetické čidlá. Alebo aj Mucha Milana Lukáča. Nevedel som, že toto estetické doškolenie bude pokračovať lekciami v Župnom dome v Dolnom Kubíne. Lekcia prvá - sochy R. Sittaya a druhá- SOMSIJE... B. Jánoš a P. Hammel.
Deľte emócie
Už samotné predstavenie Sittaya a Jánoša v jednom čase a v jednom priestore len umocňuje výnimočnosť zážitku z ducha miesta. Určite k zážitku prispel aj Paľo Hammel na vernisáži svojimi piesňami a pre „lieblingov“ štrukturálnej abstrakcie aj maľbami. Ale to, čo mi spôsobilo prijemné, v galérii dávno nezažité, mrazenie v chrbte je Braňo Jánoš.
Podal mi tabletku nitroglycerínu pod môj esteticky mlsný jazyk. Zabrala okamžite, nielen oživujúco, ale aj posilňujúco. Je ťažké vyjadrovať svoje emócie, ale asi je aj potrebné sa deliť o ne. A tak to skúsim aj ja.
Reagujte na výtvory
Poznal som niektoré jeho práce. A zrazu sa mi predstavuje majster mysliaci v rovinách stáročného poznania, predkla-dajúci nádherné obrazy nášho bytia. Akoby tvoriaci mimo času, nie veľmi sa škatuľkujúci, skôr univerzálny. Kresliaci myšlienku tužkou, potom ju vyrýpe do plechu a potom ju prinituje na podložku slepými nitmi. Aby sme uvideli. Ideme si oči vyočiť, reagujeme na výtvory.
Braňo Jánoš nesie v sebe záznamy detstva i vpečatené dotyky svojho rodiska pretavené majstrovsky poznaním odborníka na konečné diela. Nazvime si ich maľby, hoci sú asamblážami v tom najčistejšom vyjadrení.
Spájajte znaky
Maľby tabuľové aj fabulové. Jánošove veci po dokončení nezostali dielom mimo autora. Zdá sa, že jemne vibrujú, akoby sa chceli utriasť do správnej polohy, možno dozrieť. Vyznieť.
Zažil som veľakrát, že mnohé diela vysielajú takéto informácie vložené do nich autorom – programátorom, práve týmito kmitajúcimi prejavmi. Snažia sa ich odovzdať všetkým senzitívnym, otvoreným a hľadajúcim v tých istých rovinách. Jánošove expresívne diela sa postupne pretavujú do mystickosti. Zverujú nám odkazy o duši tvorcu, jeho viazanosti k svojmu času. Prihovárajú sa takmer prajazykom, ktorému napodiv rozumieme, nemusíme so sebou nosiť dekódovací slovník abstraktného umenia. Aj malý človiečik, štvorročný chlapček, s údivom pospája znaky do vlastnej skladby vysvetlenia, precítenia vystavených diel.
Hľadajte a nájdete
Nemusí ich chápať a ani ich nevníma ako vypočítané zostavy, ale ich prijíma ako všeobecne známe symboly - stromy, oblaky, slnko, v našom prípade pierka, krídla vtáčiky, ruky. Blízkosť umenia vystaveného v galérii malému aj veľkému. Dieťaťu aj otrlému výtvarníkovi, ktorý hľadá v svojej tvorbe, aj na výstavách. Možno hľadá práve tie vrstvy, do ktorých sa ešte sám neprehrabal. Asi platí biblické Hľadajte a nájdete. A hľa, našiel som. Výstavy, ktoré mi spôsobili ten pocit, to dobré zimomravčenie.
Ďakujem všetkým, ktorí mi spôsobili toto letné zimomrazenie. Veľký kultúrny zážitok z malého kultúrneho leta.
