HALIČ. Jeho šperky sú akousi výpoveďou o jeho citlivej duši. Rado je umelec. Vo veciach, ktoré iní vidia len ako úžitkové predmety, on vidí hotové umelecké diela. Každý šperk spod jeho rúk je originál. Vyrába ich s cieľom potešiť ľudí. Doma má tento šikovný Haličan niekoľko čestných uznaní. Medzi nimi aj to z kováčskeho sympózia Hefaistom za tepané strieborné prstene.
Je umelec a nie obchodník
„K remeselnej práci s kovom som sa dostal pred ôsmimi rokmi. Aj môj otec Július je umelecký kováč. Už ako chlapec som sa motal po jeho dielni a dýchal tú neopakovateľnú atmosféru. No definitívne som sa len pre šperky rozhodol pred troma rokmi. Navrhovať ozdoby, ktoré zvýraznia ženskú krásu, ma veľmi baví,“ hovorí Radoslav Mojžiš. Z roka na rok sa v technike zdokonaľoval, pričom skúsenosti hľadal aj v cudzine.
„Pokúšam sa nájsť si svoj vlastný štýl, ktorý bude pre moju značku charakteristický a nezameniteľný. Ale je to mravenčia práca,“ hovorí Haličan. Hovorí, že živiť sa umeleckou prácou nie je jednoduché.
„Moje šperky sa ľuďom páčia, ale pre mnohých je cena privysoká. A tak radšej zájdu do obchodu a kúpia šperk zo sériovej výroby. Nie sú ochotní alebo nemôžu si dovoliť zaplatiť originál,“ tvrdí Rado. Je umelec, nie obchodník, preto by sa mu zišiel šikovný manažér. „Ten by dokázal moje výrobky predať a ja by som sa konečne mohol živiť tým, čo ma baví,“ myslí si šperkár.
Nápadov má veľa
Šperk môže mať rôznu podobu. Môže to byť prsteň, náramok, náhrdelník či spona do vlasov. Dôležitý je nápad, kvalitný materiál a potom veľa, veľa trpezlivosti, aby bolo dielo dokonalé.
„Šperk sa nedá odfláknuť. Dôležitý je každučký detail. Musí to byť čosi výnimočné, čo očarí, upúta, ale zároveň aj nenápadné, aby to nevyznelo ako gýč. Ja vyrábam šperky z kovu, medi, titánu a chirurgickej ocele. V mojom vzorkovníku mám asi 20 vzorov. A v hlave ďalších sto. Rád snívam. Raz by som chcel predávať svoje šperky pod vlastnou značkou. No predávať šperky nie je ako predávať chlieb. Je v tom veľký rozdiel. Pečivo si ľudia kupujú, pretože ho potrebujú. Šperky chcú. A momentálna finančná situácia vo väčšine rodín nášho regiónu nie je najlepšia,“ myslí si šperkár.
Originál nie je sériová výroba
Múzou sú mu vraj pekné ženy. Paradoxom je, že zatiaľ tú svoju chýbajúcu polovičku nenašiel. „Nie je to také jednoduché. Väčšinu času strávim v dielni. Niektorý šperk dokážem vyrobiť za deň, na iný mi je málo aj týždeň. Predtým, ako som sa rozhodol pre šperky, robil som rôzne iné diela. Nástenné reliéfy, rodinné erby, misy, svietniky, umelecké nože, ba dokonca aj ozdobné čísla na domy. No nebolo to ono. Pri šperkoch som sa našiel,“ hovorí Rado.
Záujemcovia za ním prichádzajú s rôznymi požiadavkami, obyčajnými i neobyčajnými. Hoci sa šperky snaží nepredražiť, nájdu sa aj takí, ktorí originalitu a ručnú prácu porovnávajú so sériovo vyrábanými výrobkami.
„Buď sa teda zo mňa stane obchodník, alebo si nájdem manažéra,“ zakončí svoje rozprávanie šperkár z Haliče.
