LUČENEC. Starejší je vraj na svadbe rovnako dôležitý ako nevesta či ženích. Mal by byť inteligentný a vtipný, aby vedel zabávať ľudí a mal všetko pod palcom. Už tridsať rokov túto zodpovednú svadobnú funkciu vykonáva bývalý pedagóg Jozef Samaš, ktorého Lučenčania poznajú aj ako maséra miestnych futbalistov.
„Odjakživa milujem folklór a všetko, čo s ním súvisí. Vraj som vtipný aj jazyk mám podrezaný, takže moji známi hovoria, že úloha starejšieho mi sekne,“ s úsmevom na tvári tvrdí Jozef. Absolvoval už stovky svadieb, na ktoré sa oblieka do hriňovského alebo detvianskeho kroja. „Veď viete, ako sa hovorí, starejšieho možno prirovnať k podprsenke. Nemusí byť, ale keď je, vie dokonale povzniesť. Aj s nami, starejšími, je to tak. Z nudnej svadby dokážeme akoby šibnutím zázračného prútika urobiť veselú hostinu,“ tvrdí Jožo.
Hostia plakali, aj keď nerozumeli
V pozícii starejšieho zažil veselých príhod viac než dosť. „Raz som organizoval svadbu v Lipovanoch. Nevesta bola z Kamenných Kosíh, kde žijú väčšinou Maďari. Ale Lipovanci sú Slováci ako repa. Pripravil som si odobierku a všetko, čo k nej prináleží, samozrejme v slovenčine. Svadobní hostia z nevestinej stavby mi teda nerozumeli ani slovo. Ale keď ma počúvali, plakali do jedného. Po tvári im tiekli nefalšované slzy. Aj o tom je prínos starejšieho na svadbe,“ hovorí Jožo. Starejší by mal rozprúdiť zábavu a udržiavať dobrú náladu počas celej svadobnej hostiny. Občas je to ťažké, najmä vtedy, keď sa na hostinu nedostaví takmer ani noha.
„Spomínam si na svadbu vo Zvolenskej Slatine. Pred ňou sa nevestini rodičia stihli s celou rodinou kvôli ženíchovi tak pohádať, že na svadbu neprišli. Mladá nevesta však prišla a bola z celej situácie nešťastná. Vtedy som naozaj musel zaimprovizovať. Nakoniec sme to spoločnými silami zvládli a zabávali sme sa až do rána,“ vraví dlhoročný folklorista.
Dodržiava tradície
Je úplne prirodzené, že v deň svadby sú snúbenci i svadobní rodičia napätí. Veď svadba je vážny krok do života a prípravy dajú tiež dosť zabrať. „Preto je naozaj rozumné samotný svadobný deň vložiť do rúk starejšieho. Ja sa snažím dodržiavať tradície, chcem, aby sa ľudia na svadbe cítili príjemne a dobre sa zabávali. Nie je jednoduché postaviť sa pred sto ľudí, ba neraz aj viac, a byť múdry i vtipný. Každý starejší musí mať v sebe trochu exhibicionizmu a vedieť sa vynájsť, aj keď sa hlas zasekne hlboko v hrdle. No nie je to len o zábave, ale aj o organizovaní,“ tvrdí starejší. Niektoré svadby trvajú aj tri dni.
„Raz som bol starejší na svadbe u jedného mäsiara z Lučenca. Začala v piatok a skončila v nedeľu. V nedeľu ráno sme hrali pred domom svadobného otca, keď išli ľudia do kostola a aj vtedy, keď sa z kostola vracali. O tejto svadbe sa v meste ešte dlho hovorilo,“ tvrdí Jožo.
K tejto záľube sa človek môže dostať rôznymi spôsobmi. „V tom mojom zohrala úlohu náhoda. Organizoval som a zabával hostí na svadbe mojej sesternice, ľudia sa o mne dopočuli a odrazu mi samé od seba začali prichádzať pozvánky na svadby,“ usmieva sa Jozef.
