POLTÁR. V auguste oslávila deväťdesiat rokov. Posledné roky jej však zdravie neslúži tak, ako by malo. Rodáčka z Uhorského už tretí rok žije v Domove dôchodcov v Poltári. Rada spomína na roky strávené v sanitke, ktorú šoférovala. Predtým si vyskúšala aj autobus.
Poznali ju v širokom okolí
Veľa ľudí za tie roky odviezla do nemocnice. Aj vlastného muža, keď sa zranil pri páde zo strechy. Všetci z okolia ju poznali. V tom čase nebolo na cestách toľko áut ako dnes.
„Keď som prišla na sanitke do Kotmanovej alebo Píly, hneď sa okolo mňa zhŕkli deti. Najskôr som si musela urobiť špeciálny zdravotnícky kurz. Aj kondíciu som musela mať dobrú, veď niektorí moji pacienti mali nejaké to kilo navyše,“ usmieva sa babička. V sanitke strávila tridsať rokov svojho života. Najazdila vyše milión kilometrov bez nehody.
„Dokonca som dostala od vlády aj vyznamenanie. Tuším to bolo v roku 1977. Nazvali ma milionárkou,“ hovorí Mária Polievková z Lovinobane. Dokonca v tom roku, kedy dostala vyznamenanie, vraj bola jedinou ženou za volantom sanitky.
Ovládala volant i prvú pomoc
Sanitkou vozila chorých, ale i deti z pôrodnice. To boli tie radostnejšie výjazdy. Pod palcom mala obvod v okolí Lovinobane. Práca sa jej páčila, aj preto sa rozhodla ešte tri roky nadsluhovať v dôchodkovom veku. Skončila v roku 1983. Bola spoľahlivá a zodpovedná. Dokonale ovládala volant, ale aj prvú pomoc. Dnes už je sama odkázaná na pomoc druhých.
„Asi pred troma rokmi som si zlomila nohu a prestal ma poslúchať sluch. Takže už dobre nepočujem a som odkázaná na invalidný vozík,“ hovorí bývalá sanitárka. Šoférovanie ju vraj vždy veľmi bavilo. Keby mohla, aj dnes by si sadla za volant: „Prečo nie, veď mám v nohách i rukách vyše dva milióny kilometrov.“
„Jedenásteho augusta oslávila naša starká Mária deväťdesiat rokov. Vystrojili sme jej veľkú oslavu. Prišla za ňou celá rodina. Starká Mária má veľa súrodencov a veľa dobrých ľudí okolo seba,“ dodá riaditeľka Zariadenia sociálnych služieb v Poltári Lívia Lomanová.
