LUČENEC. V rámci cyklu Literárna streda, ktorý organizuje mestská samospráva, sa dnes konala beseda so spisovateľkou Hanou Koškovou. Debutovala zbierkou Pod teplom krvi, ktorá vyšla v roku 1976. Jej verše boli preložené do piatich jazykov. Venuje sa aj prekladateľskej činnosti z bulharskej a ukrajinskej poézie, recenzistike a kritike.
Poetka z Lučenca má na svojom konte už dvanásť kníh. „Začiatky boli rozpačité. Najskôr som písala v škole veršovačky, pozdejšie som prispievala do časopisu Nový svet, ktorý mal literárnu prílohu pre začínajúcich autorov,“ spomína na svoje prvé kroky.
„Človek si spočiatku nie je istý a hľadá si svoju cestu. Poézia nie je masová záležitosť, obľubuje ju len málo ľudí a málokto jej rozumie,“ dodáva
V hľadisku sedeli i jej dve dcéry a vnučka Fatima. „Dcéry nemajú sklon k písaniu. Nakoľko však nemám počítač a všetko píšem tužkou na papier, moje diela prepisuje dcéra Renáta,“ hovorí s úsmevom Hana Košková, ktorej sa najlepšie píše v noci, keď celá rodina spí a ona nadobudne vnútorný pokoj. Často má pocit, že musí zo seba niečo vydať a podeliť sa s tým s ostatnými ľuďmi.
V príjemnom prostredí kostola odznelo niekoľko jej básní, úryvok z detskej knižky Vitajte v Krkaháji, ale i nové dielko – báseň Robotnica na poslednú chvíľu. Známe sú aj jej dve zbierky povestí z prostredia Novohradu – Mara medvedia a Poludnica z Čerepeša.
„Materiál na tieto dve knižky som zbierala dlhých päť rokov. Získavala som ich v archívoch, od ľudových rozprávačov, ale aj od mojej starej mamy, ktorá vedela veľmi pútavo rozprávať,“ ozrejmuje rodáčka z Tuhára. „Jazyk musí zodpovedať prostrediu, v ktorom sa dej odohráva. Ináč dielo nie je pútavé a nemá výpovednú hodnotu,“ vysvetľuje.
Hana Košková napísala okolo sto fejtónov a humorných príbehov. Ten, ktorý odznel na dnešnej besede, zožal veľký úspech.V súčasnosti sa pripravuje vydať novú knihu pre deti s názvom Slnečnicové divadlo. „Vydať knižku v dnešných časoch nie je jednoduché. Je to finančne nákladné a nie je ľahké nájsť sponzora,“ dodáva na záver.
Autor: bat
