HALIČ. Po necelých dvoch rokoch hľadajú peniaze na ďalšiu opravu neologickej synagógy v Haliči. V novembri 2009 ju po piatich rokoch opráv odovzdali do užívania evanjelickej cirkvi. Starosta Haliče Vladimír Rehánek pre potvrdil, že pre záchranu národnej kultúrnej pamiatky budú musieť urobiť ešte viac.
Židovská náboženská obec nemala na obnovu synagógy peniaze. Samotná stavba bola vo vlastníctve úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Záujem o ňu prejavila evanjelická cirkev. Po dohode medzi veriacimi sa na obnove historickej stavby podieľala aj samospráva.
„S niektorými prácami sme sa asi príliš ponáhľali a teraz sa ukazuje, že neboli urobené kvalitne. Navyše nám robí problémy aj voda. Predsa len stavba stojí pod Haličským hradom pod kopcom,“ vysvetľuje starosta. Pri opravách pomáhali aj nezamestnaní obyvatelia na aktivačných prác. Rekonštrukcia stála vyše 66 000 eur.
Neskôr by chceli upraviť aj prístavbu synagógy. V nej by našli priestor zborníci. Do synagógy by mal pribudnúť aj nový oltár. V obci sa ale hovorí, že sa objavili aj snahy o odstránenie kríža z pôvodne židovskej stavby. Oficiálne ale žiadosť nikto nepodal.
„Ja som zatiaľ o niečom takom nepočul. Ak sa o tom hovorilo, musela to byť snaha nejakého jednotlivca, ktorý nevedel o spolupráci medzi samosprávou, evanjelikmi a židovskou náboženskou obcou,“ dodáva Rehánek.
Spomienkou na pôsobenie židovskej obce v Haliči je aj tamojší cintorín. „Zástupcovia cirkvi nás požiadali, aby sme ho oplotili. Záležalo im na tom. Dokonca na to vyzbierali aj peniaze od sponzorov,“ hovorí starosta Haliče. Samospráva teda zabezpečila oplotenie cintorína a v rámci dobrej spolupráce sa stará aj o jeho údržbu. Spolu s ostatnými plochami kosia aj miesta posledného odpočinku židovských spoluobyvateľov.
Obyvateľstvo Haliče tvorili najskôr prevažne rodiny prisťahované z Nemecka. Slovenské rodiny tam prichádzali až neskôr. Najskôr sa usadzovali na predmestí, no po čase už žili aj vo vnútornom meste. Gróf Anton Forgáč vydal roku 1675 listinu pre osídlencov a poddaných. Žiadal v nej, aby sa každý, kto prišiel pešo alebo na koni, musel hlásiť u hradných úradníkov v Haliči. Usadlíci dostali pozemok a majetok potom mohli dediť aj ich potomkovia. Nikto z usadlíkov však nesmel verejne ani tajne sekať mäso, predávať víno, pivo a pálenku. V roku 1765 sa podhradie Haliče stalo úradne mestečkom.
