ZLATNO. Namiesto desiatich prstov má jedenásť, no za hendikep to nepovažuje. Pri svojom povolaní sklára sa mu vraj tri palce zišli.
„Veľký rozruch som spôsobil hneď po príchode na svet. Deti s troma palcami sa predsa nerodia každý deň,“ usmieva sa František Vlačuha zo Zlatna. Keď bol malý, lekári mu chceli jeho prst navyše amputovať, no rodičia boli zásadne proti tomu. „Boli presvedčení, že všetko, čo sa v živote stane, má svoj dôvod. Keď som sa narodil s prstom navyše, podľa nich to tak malo byť,“ hovorí nadaný sklár.
Suseda ho rozosmiala
V Zlatne žije už tridsaťjeden rokov, no ľudia sa o jeho jedenástich prstoch dozvedeli až potom, ako si o ňom prečítali v novinách. „Aj mi bolo trochu do smiechu, keď za mnou prišla jedna moja susedka a chcela vidieť môj dvojitý palec. Roky žijeme neďaleko seba a nikdy si to nevšimla. V podstate som nenápadný človek,“ tvrdí František.
Vyrastal v sklárskej obci. Zlatno bolo kedysi na Slovensku i v zahraničí pojmom. Bodaj by nie, veď tu uzrela svetlo sveta aj úspešná kolekcia pohárov Zlatá Zuzana. Tá sa však už dnes nevyrába. A vyhasli aj tunajšie sklárske pece.
„Je to veľká škoda. Miestni ľudia sa vyučili za dobrých sklárov. Ja som šiel v šľapajách svojich troch bratov. V sklárňach som odrobil tridsaťjeden rokov. Skúšal som šťastie v tomto smere aj v zahraničí. Poctivé sklárske remeslo ma uživilo,“ spomína Zlatňančan.
Rád by sa vrátil k sklárskemu remeslu
Dva palce na ľavej ruke mu pri fúkaní i točení skla neboli prekážkou. Skôr naopak, lepšie sa mu chytali predmety do ruky.
„Môj prvý sklársky výtvor bol čertík. Turisti mali o tieto figúrky záujem. Odvtedy som vyrobil stovky sklených predmetov. Zvieratká, svietniky, bicykle či gitaru. Robil som aj dve sovy pre prezidenta republiky Ivana Gašparoviča,“ pochváli sa štyridsaťdeväťročný majster. Rád spomína na časy, keď skláreň v Zlatne živila ľudí z celej doliny.
„Do práce sme sa tešili. My, mladší, sme sa učili od starších sklárov. Veľmi som si vážil pána Jozefa Ileša. Bol mojím vzorom. Naučil ma veľa tajov o sklárskom remesle, ktoré si vyžaduje veľkú trpezlivosť,“ hovorí František. Momentálne je nezamestnaný, no rád by sa aj naďalej živil tým, čo ho baví. Sklárskym remeslom.
