LUČENEC. Návratom stratenej dcéry sa dá nazvať príbeh Jany Martinskej, 21-ročnej pretekárky MAC Redox Lučenec, ktorá sa po troch rokoch, po náročnej operácii kolena, opäť postavila na štart atletického preteku. Jana si poškodila pri lyžovačke a dievčenskom futbale skrížený väz v kolene a jej sľubne rozbiehajúca sa kariéra mládežníckej reprezentantky SR sa rozplynula ako sen. V tom období bola slovenskou dvojkou behov na 1 500 m, 3000 m a 5 000 m.
V júli začala príprava
Na šport však ani po vážnej operácii nezavrela. Okrem iných športových aktivít začala v júni vážnejšie behať a začiatkom júla ma oslovila, či to ešte raz neskúsime. Slovo dalo slovo a začali sme sa pripravovať na Rajecký maratón, resp. polmaratón (cestný beh na 21 km).
Po šiestich týždňoch prípravy sa 13. augusta postavila na štart polmaratónu. Cieľ bol jednoduchý. V zdraví a pohode dobehnúť do cieľa tam, kde ju nik nepozná a otestovať operované koleno. Pri akejkoľvek vážnej bolesti v kolene mala svoj prvý polmaratón zabaliť.
Rajecký maratón má však jeden zvláštny atribút. Je najťažším slovenským maratónom na ceste s prevýšením štart – cieľ tristo metrov, preto som mal po dvoch kilometroch veľké obavy, či Jana svoj beh nerozbehla prirýchlo. Mesto Rajec opúšťala na piatej priečke medzi ženami. Takmer deväťkilometrové stúpanie do obrátky vo Fačkove jej dalo poriadne zabrať.
Potom nasledoval spiatočný beh z kopca do Rajca. Beh z kopca je na kolená veľmi náročný. V cieli som bol poriadne nervózny, či to Jana a koleno vydrží. Lekári v Topoľčanoch však odviedli výbornú robotu a Jana sa objavila v cieľovej rovinke na výbornom štvrtom mieste medzi ženami a v kategórii žien do 34 rokov obsadila pódiové tretie miesto v čase 1:42,17 hod.
Nechýbal záverečný finiš
Oproti pretekárkam na prvých troch miestach dobehla pomerne svieža a nechýbal jej ani záverečný finiš. Čip na pravej nohe jej síce ošúchal priehlavok, ale svoj výkon stačila v pohode okomentovať slovami: „Škoda, že som väčšinu trate bežala vo svojom tempe sama. Po 12 km som toho mala naozaj plné zuby. Dobehol ma však jeden mladý muž, s ktorým som bežala až do cieľa. Keby som vedela, že na celkové tretie miesto mi chýba tak málo, určite by som ešte zabojovala.“ Potom sa išla mladému mužovi poďakovať, že spoločné tempo zvládli na výbornú.
Mne ostáva na záver povedať už len dve veci. Domáci organizátori pripravili a zvládli organizáciu 713 pretekárov maratónu, polmaratónu, in–ine polmaratónu (korčuliarov) a behov detí do 10 a nad desať rokov naozaj excelentne. Nechýbala elektrická časomiera v cieli a na sprievodnom vozidle, identifikačné čipy, slušné finančné prémie a ceny, bohatá tombola, slušný slávnostný ceremoniál odovzdávania cien a niekoľko stoviek žičlivých divákov po celej trati a v cieli.
Jana Martinská sa sem určite vráti, lebo tu sa po prvý raz od zranenia postavila na štart, tu zvládla svoj prvý polmaratón, taktiku na trati a dosiahla veľmi slušný výsledok. Jej tretie miesto v kategórii sa rovná ľudskému víťazstvu nad nepriazňou osudu, ktorý ju na istý čas pribrzdil v ďalšom rozvoji. Verím, že zvládne aj posledný rok bakalárskeho štúdia pre zdravotné sestry v Ružomberku, beh jej bude prinášať radosť a ona bude úspešne reprezentovať svoj materský klub – MAC Redox Lučenec.
Autor: Daniel Pauko
