HRACHOVO. Talent vraj zdedil po ujčekovi z maminej strany. Keďže tú pravú nestretol, nikdy sa neoženil. Keď sa prejdete po jeho dome, najviac vás upúta drevený panák.
„Vyrezal som ho preto, aby som tu nebol celé dni sám. Donedávna som ho mal na schodoch, ale musel som ho preložiť. Keď totiž ku mne niekto prišiel, môj Jožko ich vyľakal,“ hovorí Hrachovčan. Najnovšie vraj vyrezáva lienky a do zbierky traktorov mu pribudol desiaty. Pán Ján bol kedysi traktoristom. Pri pohľade na drevené traktory rád spomína na mladosť. Dláto a nožík vraj bude držať v rukách dovtedy, kým bude vládať.
„Možno si raz k Jožkovi vystružlikám aj ďalšieho kamaráta, aby nám dvom nebolo smutno,“ s úsmevom na tvári tvrdí rezbár. Drevený Jožko je nielen strážcom domu, ale aj spoločníkom. Dokáže počúvať celé hodiny a je nemý. Z vrecka mu trčia stará päťstokorunáčka a dve stokorunáčky. „Mal by som mu dať už aj nejaké eurá, aby kráčal s dobou,“ dodá starý mládenec.
Autor: zus
