Tvrdí, že 21. 12. 2012 nastane na tomto svete veľká zmena.
ŽELOVCE. Žijú medzi nami ľudia, ktorí sú iní ako my ostatní. Vidia, čo my nevidíme a rozmýšľajú celkom inak. Niektorí o nich hovoria, že sú čudáci a zatracujú ich, iní ich obdivujú a snažia sa ich pochopiť. Pani Zita Kováčová patrí medzi takúto skupinu ľudí. Býva v malej dedine neďaleko Veľkého Krtíša a chodia za ňou ľudia z celého Slovenska. Obracajú sa na ňu s rôznymi ťažkosťami. Pomáha im riešiť zdravotné i psychické problémy. Nápomocní sú jej pri tom svetelné bytosti. Nez-náma energia vedie jej ruku na papieri a hovorí jej to, čo my nepočujeme.
„Na bytosti Svetla sa môžete obrátiť kedykoľvek, keď si myslíte, že potrebujete ich pomoc. Sú pripravené pomôcť vám a ukázať smer. Vedia, čo je pre nás dobré, ale vždy nám ponechajú slobodnú vôľu,“ hovorí bývala zdravotná sestra.
Útechu hľadala vo viere
Zita je veriaca a miluje Boha. Od malička ju vychovávali v náboženstve. Vo viere hľadala útechu aj vtedy, keď jej bolo najťažšie. Osud toho nadelil jej rodine požehnane. Najskôr to boli manželove obličkové kamene, potom jej podlomené zdravie a nakoniec zdravotné problémy jej dcéry. „Vtedy som začala vnímať svet trochu inak. Ešte viac som sa modlila a tešila sa z maličkostí. Začala som si uvedomovať, že sú veci medzi nebom a zemou. Veci, na ktoré nemáme logické vysvetlenie. Uvedomovala som si svoj posun v duchovnej sfére. Napriek tomu, že mi do žíl tiekla chemoterapia, cítila som v sebe veľa síl aj energie. A potom prišlo to, čo som si absolútne nevedela na začiatku vysvetliť. Predávala som v obchode, ktorý sme mali vo Veľkom Krtíši a zrazu som začula hlas, hoci v tom čase sa v obchode nikto nenachádzal. Prikázal mi vziať pero do ruky. Automaticky som ho vzala a začala písať. Písmená bez medzier, ktorým rozumiem len ja,“ približuje svoje poslanie štyridsaťšesťročná žena.
Bolo to týždeň predtým, ako operovali jej dcéru. Písmenká sa zlievali do slov, slová do nekonečných viet spojených bez medzery či bodiek. Tajomný hlas sa jej vraj predstavil ako Langens. Hlasy počuje vo dne i v noci. „Správy, ktoré od nich dostávam, sa týkajú ľudstva, globálnych problémov, ale aj jednotlivcov,“ dodá pani Zita.
Energia jej ťahá ruku
Postupne prichádzala na to, že jej ruku vedie sila zhora. Že prijíma energiu, ktorá jej jednoducho ťahá ruku. Že je vlastne akýmsi nástrojom tejto energie.
„Ja vlastne prostredníctvom pera a papiera komunikujem s bytosťami Svetla. Časom som však dospela k tomu, že už nielen energia mi vedie ruku, ale ja vlastne tieto neviditeľné bytosti aj počujem. Môžem povedať, že duchovne dozrievam každý deň. Naučila som sa tento dar postupne prijímať a vlastne s ním aj žiť. No boli časy, keď mi bolo naozaj ťažko. Prešla som mnohými úskaliami, niektorí ma nazvali šarlatánkou a dokonca aj bosorkou. Ja som však len obyčajná kresťanka, ktorá miluje Boha. Pomáhať ľuďom je mojím poslaním. Ľudstvo už nemá veľa času na zmenu. Dostalo však šancu posunúť sa duchovne niekam vyššie a ja nemôžem dopustiť, aby túto šancu nevyužilo,“ tvrdí pani Zita.
Nielen píše, ale aj kreslí
Hovorí, že nie je veštkyňa, jasnovidka, ani liečiteľka. Také pomenovania sa na ňu nehodia. Okrem písma aj kreslí.
„Sú to symbolické kresby, ruku mi pri tom vedú tiež iné bytosti. Ja v tých kresbách vidím akési čriepky zo života ľudí. Vidím aj to, čo ich trápi, alebo čoho sa majú vyvarovať. Za pomoci týchto automatických kresieb viem ľudí upozorniť, na čo by si mali dať pozor. Posuniem ich na tú správnu cestu,“ tvrdí Želovčanka.
Dozvedáme sa, že všetko zlé môže zasiahnuť až sedem generácií rodu, no vraj sa to dá zmierniť vymodlením. Pani Zita silne inklinuje k duchovnu. Vidieť to aj v jej príbytku. Na stole má anjelika, vedľa neho položenú sviečku. „Verím v silu ohňa, ktorý vie očistiť. Verím aj tomu, že zlá myšlienka vie ublížiť. Ale funguje to aj opačne, dobrá vie pomôcť. Ak sa človek posunie duchovne vyššie, začne sa na tento svet dívať inými očami,“ hovorí.
V rodine sa upevnili vzťahy
Venuje sa tomu, na čo bola predurčená. „Veľa odpovedí na vysvetlenie mnohých otázok nám dáva reinkarnácia. Bola napríklad za mnou jedna rodina, ktorá mala veľké problémy so synom. Problémy mali preto, že chlapec si niesol karmu z minulých životov. Vysvetlila som im to a oni zmenili svoje zmýšľanie. Začali svojho syna vnímať úplne inak. V rodine sa upevnili vzťahy a ja som nesmierne rada, že som v tomto smere bola nápomocná,“ tvrdí pani Zita.
Mnohí ľudia si vraj nevedia vysvetliť, prečo sa na niektorom mieste cítia príjemne a na inom nie. Prečo im pri niektorých ľuďoch vibruje žalúdok, prečo v niektorých oblastiach zakaždým zlyháme. To všetko súvisí s našou minulosťou a takisto s nami a s našim obranným mechanizmom. Svet sa podľa nej môže zmeniť k lepšiemu, ak ľudia zmenia svoje zmýšľanie. Pribúdajú takí, ktorí sa začínajú zaujímať o duchovný svet, začínajú mu pripisovať viac dôležitosti.
Každá ľudská duša je iná
Hlasom, ktoré počuje, verí. „Nech si o mne druhí myslia čokoľvek, nech ma považujú za čudáčku či schizofreničku. Nič z toho nie som. Som nástrojom v rukách božích a on si ma vybral, aby som pomáhala ľuďom. Zrejme som tento dar dostala, pretože som naň bola duchovne pripravená. Inak by som to vlastne ani nepochopila. Ľudia na tomto svete veľa trpia. Tento svet je vlastne akási škola, v ktorej sa učíme. Každá ľudská duša je iná. Niektorá je vyššie, iná zas nižšie. Podobne je to aj s našou aurou. Ja ju cítim. Niekto ju má takú čistú, že vyžaruje do okolia veľmi veľa energie. No sú ľudia, ktorí ju majú chorú. A tým treba pomôcť. Veľa ľudí má v sebe rôzne schopnosti. Mnohí z nás intuitívne cítia, že sa niečo s týmto svetom deje. Majú šiesty zmysel, ale nerozvíjajú ho. Škoda. Ak by sa v tomto smere otvorili, mohlo by sa ľudstvo posunúť ďalej,“ myslí si Zita.
Najväčší dar je život
Pre život je podľa nej najdôležitejšia láska a pokora. Najväčším darom pre každého z nás je život. Musíme ho brať taký, aký je.
„Bytosti svetla ma upzornili na dátum 21. 12. 2012, ktorí pomínali už aj Mayovia. Zatiaľ presne nevieme, čo sa v tento deň udeje, ale určite nenastane koniec sveta. Ale nastane veľký zlom. Ak obrátime dve dvojky k sebe, dostaneme srdce s krídlami. Podľa mňa to bude súvisieť práve s našim srdcom, ktoré by malo byť otvorené k láske a pokore. Našou matkou je Zem, ktorá má pľúca aj srdce. Naša matka nás varuje. Potopy a záplavy sú jej slzy, sopky a rôzne iné prírodné katastrofy jej hnev a akési varovanie. Momentálne žijeme v inej dimenzii a možno rok 2012 bude prechodom do ďalšej dimenzie. Zatiaľ však nie som pripravená o týchto veciach hovoriť. Takisto nemôžem hovoriť napríklad o tom, že žijeme zrýchlenú dobu, ani o tom, čo je pre ľudstvo najhoršie. Skúsim to len načrtnúť.
„Svet nepotrebuje politiku, ľuďom k šťastiu netreba materiálny prepych. Modliť a veriť v Boha sa dá aj doma,“ odkáže ľudstvu prostredníctvom našich novín bývalá zdravotná sestra, ktorej poslaním je pomáhať ľuďom.
