Doma má len jednu bábiku.
LOVINOBAŇA. Hoci má len jedenásť rokov, je to skutočný talent. Koncom augusta si v Spišskom Hrhove vyspievala titul rómskej superstar. Predseda poroty Ernest Šarkozi na jej adresu povedal: „Jej talent je dar od Boha, ktorý treba rozvíjať.“
Anička chce byť speváčkou. Rómovia majú hudbu v krvi i v duši. Aj keď chodí len do základnej školy, uvedomuje si, že urobiť dieru do sveta, keď doma na vás cerí zuby bieda z každého kúta, nie je ľahké. Jej rodina žije v chudobe a neraz má veľký problém prežiť z mesiaca na mesiac.
Fabriky skrachovali
Aničku vychovala stará mama, jednoduchá žena so zdravým sedliackym úsudkom a veľkým srdcom.
„No čo som mala robiť. Jej mama mala len štrnásť rokov, keď otehotnela. Porodila v pätnástich a môj syn si za to odsedel niekoľko mesiacov v base. Darmo pred súdom hovoril, že sa majú radi, že sa Anička narodila z lásky. Zákon je zákon. Aničku sme zobrali k sebe do výchovy. Tak sme si na seba zvykli, že teraz už nevieme byť bez seba,“ hovorí päťdesiattriročná žena. Roky pracovala v hydinárni v Tomášovciach, neskôr v magnezitke v Lovinobani. Obidve fabriky skrachovali a pani Jana ostala bez práce.
„Dnes ma už nikto nezamestná, mám svoje roky a som Cigánka. Nie Rómka, ale Cigánka. Nehanbím sa za to. Len mi je ľúto, ako sa k nám niektorí ľudia správajú,“ dodá.
Má len jednu bábiku
Aničkina stará mama musí zabezpečiť pre rodinu všetko potrebné. „Žijeme zo stoosemdesiat eur mesačne. Keby nás aspoň na aktivačné práce zobrali, bolo by nám ľahšie. Vychovala som päť detí. Nikdy sme toho nemali veľa, ale vedeli sme slušne žiť. Moje deti chodili do školy čisté a pritom mali len trojo šiat. Jedny na doma, druhé do školy a tretie na sviatočný deň. No teraz je to katastrofa. V prvom rade je dôležité nakúpiť potraviny, potom zaplatiť poplatky do školy a už nám nič neostane. Dlhy na bývaní narastajú,“ bedáka Aničkina stará mama.
Počerné dievča s veľkými očami a neuveriteľne pôsobivým hlasom si zlú finančnú situáciu svojej rodiny uvedomuje. „Mám len jednu bábiku, aj tú som dostala len nedávno. Na Vianoce už roky nedostávam žiadny darček. Ale moju starú mamu by som nevymenila ani za všetko zlato na svete. Mám rada aj mamku a otca, ale starká je starká. Vychovala ma,“ zamudruje talentovaná žiačka.
Dve izby pre pätnásť ľudí
Pomocnú ruku jej podali už aj známe osobnosti Ida Kellerová a Vlado Sendrei. „Nahrali sme spolu cédečko. Bolo to super,“ pochváli sa Anička. Cigánka pieseň inštinktívne oslovuje dušu. Telo pri nej cíti nutkanie tancovať a oči občas vyronia slzu.
„Cigánske piesne sú príbehy zo života. O tom, že sme hladní, že nás volajú čiernymi, že nemáme prácu, ale aj o nekonečnej láske. Hudbu máme v krvi i v duši. Konvencie nám nič nehovoria, najlepšie sa cítime slobodní. Nie je pravda, že nechceme pracovať. Väčšina z nás pracovať chce, len nie je kde. Robili sme na družstvách i vo výrobných fabrikách. Tie skrachovali a dnes pred nami podnikatelia zatvárajú dvere. Nečudujem sa im. Väčšina z nás má nízke vzdelanie a dnes sú bez práce aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia,“ tvrdí pani Jana.
Cez prázdniny býva s Aničkou u svojho syna v Lovinobani. V dvoch izbách sa niekedy tlačí aj pätnásť deťúreniec. Najmenší si cmúľa palec, tie väčšie poškuľujú po zrkadle.
„Mám pätnásť vnúčat. Dnes im varím kolienka s mäsom. Cez prázdniny bývame v Lovinobani najmä kvôli Aničke. V Divíne, kde máme domček po rodičoch, nemá toľko kamarátov ako tu,“ vysvetľuje gazdiná. „Starká, veď tu sme ako v čínskej štvrti. Tu je vždy kopec srandy a stále sa tu niečo deje. Mám tu súrodencov i kamarátky, s ktorými sa rozprávam po cigánsky,“ pridá sa Anička.
Jej piesne oslovujú dušu
Anička pochádza z muzikantskej rodiny. Jej otec hrá na gitare, dokonca aj maľuje. Svoj talent však nevedel zúžitkovať.
„Ja by som raz chcela stadiaľto odísť. V Spišskom Hrhove som vyhrala gitaru i klávesy. Hudbe ma priúča jedna milá pani učiteľka z Lučenca. Veľmi by som chcela byť speváčkou,“ tvrdí Anička. Jej stará mama však hovorí, že doma pred rodinou spievať nechce. „Keď nám aj nejakú zaspieva, tak len slovenskú, cigánsku nie. No keď bola malá, to sme ani televízor nemohli pozerať. Všade jej bolo plno. Vyspevovala po celom dome,“ usmieva sa stará mama. Hoci robí aj nemožné, peniaze na rozvíjanie talentu svojej vnučky nemá.
„Kradnúť nepôjdem, zarobiť si nemám kde. Hádam sa však nájdu dobrí ľudia, ktorí mojej vnučke pomôžu. Nechcem, aby vyrastala a žila tak ako väčšina Cigánov v okolí. Má naozaj talent od Boha,“ dodá stará mama. Keď počúvate, ako Anička spieva, po tele vám naskakujú zimomriavky. Jej cigánske piesne skutočne oslovujú dušu.
