LUČENEC. Výroba nožov je ťažká práca. Nie je dôležitá len ostrá čepeľ, ale aj ich výzdoba. Rukoväte bývajú z najrozličnejších materiálov. Z domáceho i exotického dreva, z parohov, kostí, ale i polodrahokamov. Lučenčan Róbert Kováčik dokáže v tomto smere uspokojiť aj najnáročnejších zákazníkov. Má za sebou niekoľko nožiarskych výstav, kde sa jeho výrobky stretli s obrovským úspechom. Jeho nože nájdete po celom svete. Dokáže vyrobiť aj také, ktoré majú dva centimetre a môžu slúžiť ako šperk.
Fascinovali ho zbrane
Už ako malý chlapec poškuľoval po nožíkoch - zatváracích i poľovníckych. „Keď som mal pätnásť rokov, vyrobil som svoj prvý nôž. Hoci to bola len akási drevená napodobenina, na svoj výkon som bol patrične hrdý,“ spomína na začiatky umelec z Lučenca. Jeho otec je poľovník a neskoršie sa v jeho šľapajách vybral aj Róbert. Veď ako sa zvykne hovoriť, jablko nepadne ďaleko od stromu.
„S otcom som prešiel veľa múzeí i galérií. Môj pohľad priťahovali najmä zbrane. Pušky, kuše a nožíky. Každý z nich bol pre mňa umeleckým dielom. Fascinovala ma najmä ich výzdoba. Už vtedy som koketoval s myšlienkou, že raz aj zo mňa bude nožiar, rezbár a rytec v jednej osobe,“ hovorí Róbert. Najskôr sa vyučil za elektrikára. Potom sa rozhodol externe študovať odbornú ryteckú školu v Čechách. „Zvládol som to a tak, keď som prišiel o prácu elektrikára, začal som sa živiť mojím koníčkom. Dnes mám zákazníkov zo Slovenska i zahraničia,“ hovorí mladý muž.
Doma má desiatky diplomov
Ručná výroba nie je pásová výroba. Tento fakt sa premieta aj v cenách. „Za rok vyrobím desať až pätnásť nožov. Už samotný materiál na ne nie je lacnou záležitosťou. Mám zákazníkov z radov poľovníkov, ale aj ich manželiek, ktoré chcú dať svojim partnerom originálny darček. Výroba noža nie je rutina. Vyžaduje si zručnosť, fantáziu, veľa trpezlivosti a desiatky hodín strávených v dielni. Napríklad taký dvojcentimetrový nôž, ktorý sa nosí ako ozdobu na krku, musím robiť pod mikroskopom,“ vysvetľuje umelec.
Doma má niekoľko diplomov z rôznych ocenení. Napríklad už v roku 2004 na 5. ročníku medzinárodnej výstavy remeselne vyrábaných nožov a chladných zbraní sa Róbert v kategórii zatváracích nožov umiestnil na druhom miestne.
„Zatváracie nože sú mojou srdcovou záležitosťou,“ usmieva sa. Múzeum vo Svätom Antone a Slovenský poľovnícky zväz mu o dva roky neskôr v súťaži Poľovnícky nôž 2006 udelili prvé miesto.
„Zameriavam sa najmä na výrobu umeleckých nožov a gravírovanie palných zbraní, no robím aj renovácu starých zbraní a rytín. Moje začiatky sa spájajú s pôsobením na strednej škole, kedy som vyrobil prvý nôž z chirurgickej ocele. Teraz používam švédsku, nemeckú a rakúsku oceľ, ktorá je určená špeciálne na výrobu nožov,“ hovorí Róbert.
Stretli sa dvaja umelci
Pažby starých i nových zbraní, ktoré vyzdobil, pripomínajú malé drevené obrazy. Sú na nich motívy vtákov, zvierat i iniciálky mien ich majiteľov.
„Najskôr si na papier nakreslím to, čo chcem vyryť na pažbu alebo zbraň. Dôležitý je každučký detail. Musím napríklad dodržiavať hĺbku rytiny, aby som zbraň nepoškodil. Obľúbené sú napríklad rastlinné motívy ako napríklad lístok viniča, duba či vetvička. Samozrejme, všetko závisí od zákazníka,“ tvrdí Lučenčan. Priznáva, že remeslo ho síce uživí, ale vyskakovať sa z neho veľmi nedá. Robí však to, čo ho baví, a to je podstatné.
„ Aj moja manželka je také kreatívne stvorenie. Erika sa venuje ručnej výrobe šperkov a šije mešce či peňaženky z pravej kože. V podstate sme taký umelecký pár. Dvaja ľudia s bohatou fantáziou, ktorí sa našli,“ dodá rytec z Lučenca.
