LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Podiel ľudí schopných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziká v rámci investovania do produktov je relatívne nízky a spravidla nepresahuje štvrtinu populácie.
Ako hovorí Pavol Poklemba z oddelenia finančných a kapitálových trhov vo VÚB, tolerancia voči riziku sa ani rokmi nemení a väčšina populácie je rizikovo averzná. Podľa neho nie je dôležité, či je alebo nie je kríza, či sú vysoké alebo nižšie výnosy, ľudia v každom prípade neradi riskujú.
Pre mnohých Slovákov je investovanie stále jednou veľkou neznámou. Aké-také skúsenosti s investovaním do finančných produktov má len zhruba tretina obyvateľstva. Najpopulárnejšie sú poistky a sporenie. Naopak, akciové a dlhopisové fondy skúsilo málo ľudí. Medzi finančnými cieľmi Slovákov totiž dominuje sporenie a nejaký strategický cieľ, ako napríklad zabezpečiť deti.
Tolerancia rizika s pribúdajúcim vekom podľa Poklembu klesá, čo sa prejavuje najviac po 50. roku života. Väčšina Slovákov má optimistické očakávania o výsledku investícií, avšak v prípade strát to znášajú ťažko.
Podľa vedúcej oddelenia depozitných produktov vo VÚB banke Michaely Trenčákovej sa oplatí sporiť, pretože vtedy je človek pripravený na horšie časy a vie zabezpečiť svoju rodinu. Medzi výhovorky, prečo ľudia nesporia, patrí napríklad nízky príjem, vysoké životné náklady, či slabá miera disciplíny pri sporení.
Ako povedala Trenčáková, je vhodné mať našetrené toľko peňazí, aby sme dokázali prežiť aspoň pol roka bez príjmu. Ideálne je podľa nej mať nasporenú sumu asi na rok života.
