POLICHNO. Rodný dom slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy už roky chátra. Vďaka darcom z celého Slovenska a príspevku z ministerstva kultúry sa podarilo aspoň zaplátať deravú strechu. Poslednú škridľu položili predminulý víkend.
Vypísali zbierku
„Stále však nemáme vyhrané. Múry sú vlhké od spodnej vody, potrebujeme vymeniť okná a údržbu si vyžadujú aj niektoré exponáty,“ hovorí starosta obce Pavel Kyseľ, ktorý je zároveň aj správcom národnej kultúrnej pamiatky. V Polichne žije okolo 140 ľudí. Väčšina tunajších ľudí je sklamaná z toho, ako sa ku kultúrnej pamiatke postavil štát.
„Verejnú zbierku na jej záchranu sme vypísali pred tromi mesiacmi. Bola to naša posledná nádej. Minimálne šesť rokov sme klopali na dvere rôznych inštitúcií s prosbou o pomoc. Nepochodili sme. V zbierke sa vyzbieralo okolo šesťtisíc eur. Od ministerstva kultúry sme dostali približne štyritisíc a za tieto peniaze sme kúpili strešnú krytinu a zaplatili výmenu strechy,“ hovorí starosta.
Prispeli neznámi ľudia
Timravin dom ročne navštívi okolo päťsto ľudí. Zaujíma ich expozícia venovaná spisovateľke. „Pamätné izby sme svojpomocne zriadili v roku 2004. Predmety, ktoré pochádzajú z čias, keď tu žila naša Timrava, sme nainštalovali v troch miestnostiach. Fara je neobývaná od roku 1982, ale je tu sídlo cirkevného úradu a počas zimy sa tu konajú bohoslužby,“ hovorí starosta.
Spisovateľka žila v Polichne štyridsaťdva rokov. Bola dcérou evanjelického farára a v priestoroch miestnej fary sa nielen narodila, ale aj vyrastala, dos-pela a tvorila. Vznikla tu prevažná väčšina jej diel. „Veľmi ma teší, že na účet nám prispeli aj neznámi ľudia z celého Slovenska, ktorí v Polichne nikdy neboli, ale si obľúbili Timravine diela. Zbierka pokračuje naďalej. Záchranárske práce sa opravou strechy nekončia. Je potrebné opraviť aj ostatné poškodené časti domu. Potrebujeme ďalšie tisíce eur,“ tvrdí starosta.
Spomínajú na Timravu
Medzi prvými, ktorí prispeli na záchranu kultúrnej pamiatky, je aj najstaršia príbuzná Timravy pani Zlata Petrivaldská, jej dcéra Sára a ostatní príbuzní. Pani Zlata má 97 rokov. So svojou dcérou na tetu Boženku často spomínajú. Podľa nich Timrava žila vo svojom svete, do ktorého málokoho pustila. Pozorne sledovala ľudí okolo seba a ich život, aby vo svojej próze vedela cez vnútorný svet verne zobraziť ich dušu.
„Bola veľmi citlivá a šikovná. Písala, šila, piekla, varila, ale aj rada tancovala. Mala iskru v oku až do poslednej chvíle,“ tvrdí najstaršia Timravina príbuzná, ktorú prvý krok k záchrane Timravinho rodného domu potešil.
