HALIČ. Až do septembra nemohli samosprávy v podstate žiadnym spôsobom zamedziť, aby v ich obciach neboli výherné automaty. Novela zákona o hazardných hrách im to však už umožňuje. Od začiatku budúceho roku budú môcť poslanci miest a obcí zakázať výherné automaty v miestnych krčmách a pohostinstvách.
Novelizácia zákona umožní obecným zastupiteľstvám zakázať prevádzkovanie výherných automatov vo forme prijatých všeobecne-záväzných nariadení. Nás zaujímalo, aký postoj k danej téme zaujali starostovia z nášho regiónu.
„Pred troma týždňami som poprosil poslancov, aby sa každý vo svojom obvode spýtal ľudí, aký názor majú na výherné automaty, či ich zrušiť alebo ponechať. V Haliči máme štyri hracie automaty a z nich máme v podstate ročný príjem do obecnej pokladne okolo 6 000 eur. Peniaze nie sú však viac ako ľudské nešťastie. Ak sa ľudia rozhodnú, že takýto spôsob hazardu v dedine nechcú, budeme to akceptovať,“ hovorí starosta Haliče Vladimír Rehánek.
Vo Vidnej, obce v okrese Lučenec, majú tri výherné a dva hracie automaty. Starosta obce Vladimír Ragač spolu s poslancami obecnej rady sa zhodli v tom, že zatiaľ ich ponechajú. „Nemáme žiadne sťažnosti od ľudí, preto nevidím dôvod automaty zakázať,“ myslí si starosta.
Jeho kolega z Tomášoviec Ján Mičuda je presvedčený o tom, že takýto zákon mali prijať už pred pätnástimi rokmi, kedy mnohí závislí hráči prišli o majetok. „A nielen oň, rozpadli sa im rodiny a oni sa ocitli na dne. V deväťdesiatych rokoch vyvolali hracie automaty akýsi ošiaľ, ktorý rokmi utíchol. S poslancami sme sa rozhodli zatiaľ ponechať túto tému otvorenú,“ hovorí Mičuda. V Tomášovciach sú štyri herné automaty a v motoreste na Halieri ďalšie štyri. Ročný príjem z nich do obecnej pokladne činí vyše 11–tisíc eur,“ dodá.
Poslanci a starostovia sú tí, ktorí by mali najlepšie poznať pomery v dedine. Mali by poznať aj dopady závislosti na hracie automaty. V mnohých prípadoch automaty pravidelne kŕmia peniazmi nezamestnaní ľudia, ktorí tak svojim rodinám odtŕhajú od úst aj to málo, čo majú.
„Gamblerom bol kedysi aj môj syn. V tom čase, keď prepadol hráčskej vášni, boli na Slovensku ešte novinkou. Výhry, ktoré mu stroj vychŕlil, boli pre neho slušným vreckovým. Viac mu nebolo treba. Motivácia ľahko zarobených peňazí ho ťahala do záhuby. Najprv minul svoje peniaze, majetok a keď už nemal čo zo svojho predávať, okradol aj nás, vlastných rodičov. Hráčska vášeň zašla až tak ďaleko, že prišiel o byt,“ hovorí staršia Kokavčanka, ktorá z pochopiteľných dôvodov chce zostať v anonymite.
Gamblerstvo je choroba, ktorú si človek svojím konaním privodí sám. Stačí mať slabšiu psychickú odolnosť a okolnosti, ktoré ho ovplyvňujú.
