RIMAVSKÁ SOBOTA. Nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota sa vyšplhala nad alarmujúcich 34 percent. Podľa primátora mesta Jozefa Šimka ani jedna vláda od roku 1989 situáciu v tomto okrese neriešila.
„Vždy zostalo len pri sľuboch,“ povedal pre médiá Šimko. Nádej vkladá do novej vlády. Do osemnásteho októbra plánuje samospráva podať projekt na dobudovanie priemyselného parku, v ktorom potrebujú dokončiť infraštruktúru.
V piatok 30. 9. navštívil Rimavskú Sobotu aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon (Most-Híd). Ten neskrýval rozčarovanie nad postojom mesta Rimavská Sobota. Povedal, že výzva na podporu regiónov a regionálneho rozvoja bola vyhlásená už koncom augusta, no ministerstvo doteraz nezaevidovalo žiadnu žiadosť z Rimavskej Soboty. Jozef Šimko, ktorý sa s ministrom nestretol, však v tom nevidí žiaden problém. „Projekt podáme včas,“ tvrdí primátor.
Okres Rimavská Sobota patrí dlhodobo medzi najchudobnejšie na Slovensku. Ľuďom sa tu žije ťažko. „Mám štyridsaťjeden rokov a odpracované necelé dva. Žijem z toho, čo si zarobím na brigádach. Chodím ľuďom pomáhať na stavby a chystať drevo na zimu. Cez zimu je to však horšie, mám problém vyžiť. Väčšina mojich známych žije podobne ako ja,“ hovorí Dezider Pataky. Podľa päťdesiatjedenročného Zdena Mártona v Rimavskej Sobote tak zle ako teraz ešte nikdy nebolo.
„Najhoršie na tom je, že mladí ľudia vysedávajú doma. Niektorí sú zo školy von už aj desať rokov a ešte nikdy nerobili. Tento fakt sa podpisuje pod zvýšenú kriminalitu. Keď ľudia nemajú peniaze, veľmi rýchlo skĺznu na šikmé chodníčky a potom človek ani nič dobré nepočuje,“ hovorí pán Zdeno.
Obavy, že na Gemeri tak skoro lepšie nebude, má aj štyridsaťdeväťročná Jana Pavlíková. „Ja našťastie prácu mám. Mám však už štvrtý rok nezamestnaného syna. V Rimavskej Sobote ani v jej okolí si nevie nájsť prácu. Manžel je na invalidnom dôchodku. Žijeme naozaj z mesiaca na mesiac. No niektorí moji známi sú na tom ešte horšie,“ tvrdí pani Jana.
Stovky ľudí z chudobného okresu vycestovalo za prácou do zahraničia. Medzi nimi je aj päťdesiatročný Ján Fehér. „Už štvrtý rok chodím do Nemecka. Robím pomocného robotníka na stavbách. Dúfam, že mi zdravie vydrží a nejakú dobu to ešte dokážem potiahnuť. V Nemecku si slušne zarobím a vďaka tomu sa má moja rodina celkom dobre,“ tvrdí Rimavskosoboťan.
V areáli bývalých kasární udržujú výrobu dve najväčšie firmy v okrese. JURA zamestnáva osemsto ľudí a firma Kissling stopäťdesiat. Obe firmy čakajú, že sa v priemyselnom parku vyrieši infraštruktúra. Mestská samospráva dúfa, že finančnú injekciu im v tomto smere poskytne ministerstvo, ktoré podporí ich projekt na dobudovanie priemyselného parku.
