ČESKÉ BREZOVO. Rodinný dom uprostred Českého Brezova stráži panák z brezového dreva. Keď sa naň pozriete z diaľky, vyzerá ako pohoďák, ktorý práve popíja kávu. Pohoda v piatok večer vládla aj vo vnútri domu, v ktorom býva päťčlenná rodina Gondášovcov. Ich steny zdobia vyšívané obrazy. Bojnický zámok, Špišský hrad, Bratislavský i Pražský, kone, dinosaury či kvitnúci strom.
Ich autor nie je typickým predstaviteľom výšivkárky. Ak by ste čakali dámu s chrbtom ohnutým od vyšívanie, sekli by ste sa. Vyšíva ich 41-ročný muž. Taký typický domáci kutil, ktorý vie položiť dlažbu, narúbať drevo, vymaľovať či postaviť múrik. Teda absolútny paradox k hobby, ktoré si vyžaduje maximálne sústredenie a trpezlivosť.
„Manželka vyšívala plným stehom. Ja som chcel byť lepší a tak som si zvolil krížik. Vyšívam už minimálne osemnásť rokov a pri svojom koníčku relaxujem. Námety obkukám z časopisov alebo si ich jednoducho vymyslím,“ usmieva sa pán Jozef, bývalý baník.
„Keď vyšíva, je ticho a s nikým sa nerozpráva. Zo začiatku mi to prekážalo, ale už som si na to zvykla,“ pridá sa jeho manželka Emília. Jozefove obrazy mali nedávno premiéru na výstave v miestnom kultúrnom dome. Ochota dať priestor aj tomuto druhu umenia ho potešila. Jozef vyšíva vždy, keď má čas. Niekedy je obraz hotový za pol roka, inokedy za dva mesiace. Závisí to od toho, koľko má času.
„Pred štyrmi rokmi sme sa presťahovali z bytovky v Čelároch do rodinného domu v Českom Brezove. Tu mám okolo hospodárstva viac práce. V novom bydlisku sme spokojní, len je tu ťažko za prácu. Keby nám nepomáhala dcéra, ktorá chodí opatrovať do Rakúska, nevyžijeme. Máme však skvelých susedov, najviac nám pomáha Ivan Miko, ktorému sme za mnohé vďační,“ opíše smutnejšiu stránku života výšivkár.
Čo maliar vyjadrí farbou, on vyjadrí niťou. „Raz, keď sme boli kupovať bavlnky, predavačka na nás nechápavo pozerala. Nešlo jej zrejme do hlavy, prečo si jednotlivé odtiene vyberá Jozef a nie ja,“ hovorí domáca pani, ktorá je na svojho manžela hrdá.
