BRATISLAVA. V noci zo soboty na nedeľu (z 29. na 30. októbra) sa končí letný čas, pospíme si o hodinu dlhšie. V nedeľu o 3.00 h ráno stredoeurópskeho letného času (SELČ) sa posunú ručičky hodín späť na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). K letnému času by sme sa mali opäť vrátiť 25. marca 2012.
Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie, niektoré štáty USA a Blízkeho východu. Ruská federácia prešla od marca 2011 na stály letný čas.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom). Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli letný a tzv. zimný čas prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zavedenie letného času na Slovensku na roky 2007-2011 upravuje nariadenie vlády SR č. 90 z 21. februára 2007. Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a zimného času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu, zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
