KLENOVEC. Aj keď väčšina obcí v našom regióne už má zavedený plyn, ľudia kúria väčšinou drevom. A tak v týchto dňoch sú desiatky dedín už od skorých ranných hodín zahalené kúdolom dymu. Rodinám to nevadí, hlavné je, že na klasickom kúrení ušetria. Niektorí si dokonca vedú presné prepočty, o koľko by ich vykurovanie plynom či elektrikou vyšlo drahšie.
Spália 24 metrov
Klenovec je obec, ktorá leží v nadmorskej výške okolo 360 metrov. V tejto podhorskej dedinke v niektorých domoch začínajú kúriť už koncom augusta a niekedy do pece prikladajú ešte aj v máji. Pred deviatimi rokmi sa sem presťahoval aj Ján Rešutík. V rodinnom dome bývajú traja.
„Predtým som žil v činžiaku, v ktorom nám vykurovali plynom. Bolo to pohodlnejšie, pretože sme sa nemuseli o nič starať. Tu sa síce viacej narobíme, ale je to úplne iný pocit tepla. Cez zimu spálime 24 metrov dreva, ktoré si chodíme do hory nachystať sami, aby sme aj na tom ušetrili. Do piecky zakúrime aj v lete, keď varíme lekvár alebo zavárame. Aj to sa nám premietne v nák-ladoch, ktoré sú nižšie. Pri kúrení sme si prácu podelili. Zakurujem ja a potom, ako sa zvykne hovoriť, teplo domova udržuje gazdiná,“ hovorí 43- ročný muž.
Ušetríme
V Klenovci prežil už 64 rokov. Pavel Samaš si pamätá na časy, keď v každom dvore sa na jeseň chystali haldy dreva. Ale spomína si aj na obdobie, keď prišiel do módy plyn a každá rodina si dala urobiť prípojku.
„Vtedy to bol taký hit. Plyn bol lacný a ľudia si na väčšie pohodlie rýchlo zvykli. No pos-tupne, ako sa zvyšovali ceny plynu, ľudia zastavovali kohútiky a opäť prechádzali na kúrenie drevom. Ja som si to aj prepočítal. Keby sme každý deň kúrili plynom, do roka zaň zaplatíme aj okolo 50-tisíc korún. Vidíte, aj keď tu už pár rokov máme euro, my starší stále všetko preratúvame na koruny,“ usmieva sa pán Pavel.
Väčšinou teda svoj dom vykuruje drevom. Plyn zapnú len vtedy, keď idú niekde na dlhší čas, aby im dom nevychladol. Takto vraj zaň do roka zaplatia len 20-tisíc korún, čo je okolo 700 eur. Hlavným kuričom v domácnosti je pán Pavel.
Niet nad praskajúce drevo
Praskanie dreva v piecke si nevie vynachváliť ani 76-ročný Daniel Doboš. „S rodičmi som býval kedysi na lazoch. Tam sme zažili také pravé zimy. Snehu napadlo vyše metra a boli dni, keď sme do pece prikladali aj v noci. Podľa mňa neexistuje krajší zvuk ako praskajúci oheň v peci. Spolu s manželkou sme boli z tých mála rodín, ktoré si plyn do domu nedali zaviesť. Nikdy sme to neoľutovali. Do roka spálime okolo 20 metrov dreva. Vôbec nám nerobí problém nachystať si ho a zakúriť. Aspoň máme nejaký pohyb,“ tvrdí pán Daniel.
Elektrické kúrenie
Pani Helena Repková žije vo väčšom rodinnom dome len sama. Syn jej odišiel do Čiech. Hovorí, že vykurovať dom nie je v dnešnej dobe lacná záležitosť.
„Ja sa plynu bojím, tak som sa rozhodla pre elektrické kúrenie. No mám aj piecku, na ktorej varím. Hoci mám 75 rokov, ešte si dokážem sama doniesť drevo. Vykurujem len jednu izbu, kuchyňu a kúpelňu. Ostatné miestnosti iba temperujem. Veď načože by mi samej bolo treba vykurovať celý tento dom,“ hovorí pani Helenka. Do roka za elektrické vykurovanie zaplatí 400 eur a spáli ani nie meter dreva.
Plyn si pochvaľujú
Keď už sme si mysleli, že v Klenovci nenájdeme ani jednu rodinu, ktorá preferuje plyn, natrafili sme na 67-ročnú Elenu Kiráľovú.
„My kúrime plynom, hoci to nie je lacná záležitosť. Do roka zaň zaplatíme až 80-tisíc korún. Je to veľa, ale zatiaľ to ešte zvládame. No neprekurujeme. Na vyšší stupeň dáme len vtedy, keď sú veľké mrazy,“ priznáva pani Elena. Výhodou takéhoto kúrenia je podľa nej to, že človek sa pri tom nenarobí a ani si tak nezapráši domácnosť.
