MÁLINEC. Dôchodcovia z Málinca sú čiperní. Nevedia sedieť len tak so založenými rukami. Svedčí o tom aj krst knihy „Málinské návraty“. Publikáciu o kreatívnom živote seniorov v tejto obci Poltárskeho okresu pokrstili v piatok v tunajšom kultúrnom dome. Tunajší klub dôchodcov má vyše štyridsať členov. Vyše polovica z nich sa aktívne podieľa na každej akcii. Tie sa ešte viac začali rozbiehať tohto leta, keď málinskí dôchodcovia uspeli so svojím projektom a z Nadácie Orange získali financie.
„Cieľom nášho projektu bolo vtiahnuť do aktívneho diania v obci nielen najstaršiu generáciu, ale aj mládež a deti,“ hovorí zamestnankyňa obecného úradu Anna Kančová.
„Som rád, že naši dôchodcovia sa radi stretávajú v klube. A som veľmi hrdý na to, že sa im podarilo vydať svoju knihu,“ tvrdí starosta obce Igor Čepko. Práve na jeho podnet bol pred pätnástimi rokmi založený tunajší klub dôchodcov. „Za tie roky sme toho naozaj veľa prežili. Hádam ani nespočítam, na koľkých výletoch sme boli. Naučili sme sa pliesť košíky, spoločne sme párali perie, ale čo je najdôležitejšie, máme pocit, že ešte niekam patríme a svoju jeseň života prežívame dôstojne,“ konštatuje 75-ročná Anka Kvasnicová.
Janko sa krstu nedočkal
Málinské návraty sú v podstate dôkazom o minulosti Málinčanov. Zachytávajú zvyky, príbehy ľudí, riekanky, povedačky i ľudové piesne.
„Piesne som začala písať už pred dvomi rokmi. Mnohé z nich sú známe, ale občas, keď ich chcete zaspievať, vás rýchlo nenapadnú slová. Takto si ich budú môcť prečítať aj budúce generácie. Veď kto by si o dvadsať rokov spomenul napríklad na to, ako oral Janík málinské pole, či na vodu, ktorá vzala málinské mosty,“ hovorí 59-ročná Kveta Turisová. S láskou spomína na Janka Michalove, ktorý len niekoľko dní pred tým, ako vyšla táto kniha, zomrel. „Janko miloval ľudový folklór a tešil sa, keď si mohol s nami zanôtiť,“ dodá pani Kveta.
Dôchodcovia sú spokojní
Starkých v piatok prišli potešiť aj deti z materskej a základnej školy. „Poctivo sme skúšali a trénovali, aby sme sa pri tanci a speve nepomýlili,“ hovorí osemročný Filipko Urda. Pani vychovávateľka Veronika bola na svojich zverencov pyšná. V kultúrnom dome sa zišlo okolo šesťdesiat ľudí. Medzi nimi bol aj Milan Sliacky.
„Nikdy na nás nezabudnú. Máme dobrého starostu, ktorý má pre nás vždy nejaké prekvapenie. Verte mi, aj sa mi slzy vtisli do očí, keď som videl vystupovať deti. Vďaka nášmu klubu som sa na staré kolená naučil pliesť košíky,“ spokojne sa usmieval 68-ročný Málinčan. Najstaršou dôchodkyňou, ktorú sme v piatok podvečer stretli, bola Mária Cerinová. Hoci má už takmer deväťdesiat rokov, rada chodí do spoločnosti.
„Len keby ma tie nohy lepšie poslúchali. Keď som bola mladá, nevynechala som ani jednu zábavu. Samota je zlá, preto je dobré, že sa takto stretávame,“ hovorí sympatická starká. Sedemdesiatročný Juraj Kováč sa nám pochválil, že pletie košíky: „Najlepšie na ne sú prúty z vŕby alebo liesky. Sám si ich chodím nazbierať.“
Pani Vierke Števovej sa veru aj oči zarosili, keď ju jej vnučka obdarovala kvietkom. Organizátorka málinského popoludnia, šikovná pani Anna Kančová, mohla byť spokojná: „Príprava bola ťažká, ale stála za to.“
