MODRÝ KAMEŇ. Rakovinotvorná huba Cryphonectria parasitica decimuje aj naďalej stromy gaštana jedlého v najväčšej slovenskej gaštanici v Modrom Kameni. Deje sa tak aj napriek snahe niekoľkých ekológov a miestnych zanietencov, ktorí sa snažia zachrániť túto výnimočnú drevinu s chutným plodom.
"Choroba zničila za uplynulé roky známu gaštanovú oblasť natoľko, že z asi 2500 stromov gaštanov je až 70 percent napadnutých rakovinou. Stromy staršie ako 40 rokov, ktorých je väčšina, už nemajú šancu na ozdravenie a všetky postupne odumrú," povedal predseda občianskeho združenia Sativa Štefan Plevo.
Gaštany má pomôcť zachrániť grant z EÚ
Choroba a tento rok navyše aj sucho, sa podpísali pod oveľa menšiu úrodu gaštanov. Kým v najlepších rokoch pred prepuknutím choroby sa v modrokamenskom regióne urodilo asi 80.000 kilogramov gaštana, posledné roky je to už len 10.000 až 20.000 kilogramov. "Plody boli tento rok navyše veľmi malé," poznamenal Plevo.
Mesto Modrý Kameň síce získalo vlani grant z Európskej únie vo výške asi 86.000 eur na záchranu chorobou napadnutých jedlých gaštanov v miestnej gaštanici, ďalšie kroky však musia nasledovať od samotných majiteľov stromov, čo sa ale bez súčinnosti a zhody nemôže podariť.
Ako povedala odborníčka na túto tému Gabriela Juhásová z Ústavu ekológie lesa SAV, cieľom projektu bolo zhodnotiť na desiatich plochách 100 gaštanov jedlých, poškodených hubou, určiť stupeň poškodenia a navrhnúť opatrenia. Zároveň sa založila tzv. referenčná plocha, kde sa zrealizovala mechanická a biologickú ochrana za účasti majiteľov gaštanov. Odborníci zároveň ľudom poskytli očkovacie látky, aby si sami mohli ošetriť napadnuté stromy.
"Cieľom projektu bolo prezentovať pestovateľom gaštana jedlého metódu biologickej ochrany, aby sme ich získali na spoluprácu pri realizácii ochranných opatrení. Základom biologickej ochrany je nájsť v prírode nevirulentnú tzv. hypovirulentnú formu huby," uviedla Juhásová.
Modrokamenčania sú zatiaľ skeptickí
Ošetrenie rakovinových rán je teoreticky jednoduché oveľa zložitejšia je však realizácia. Rakovinové rany sa utvárajú nielen na kmeni, ale v celej korune stromu. Rana sa musí ošetriť priamo na mieste, kde sa vyskytuje. Ošetrenie starých a mohutných stromov je preto veľmi náročné, môžu to robiť len pracovníci, ktorí majú oprávnenie na výškové práce. "Treba ale zdôrazniť, že nie je to jednorazová akcia treba to robiť každoročne," pripomenula.
Obyvatelia Modrého Kameňa sú ale skeptickí, nevidia nijaké pozitívne výsledky a zatiaľ sa do realizácie ochranných opatrení veľmi nezapojili. "Nie je to z neochoty, ale preto, že naozaj nemajú podmienky na to, aby v prvej etape mechanicky zlikvidovali, asanovali suché a vysokým stupňom poškodenia znehodnotené stromy," zdôraznila odborníčka. Nepovzbudzuje ich ani fakt, že stromy rovnako usychajú aj tým majiteľom, ktorí preukázali snahu a ošetrovali gaštany mechanickou a biologickou cestou.
Huba sa spórami, ktoré sa vo veľkom množstve vyskytujú na kmeni a na konároch, aj na suchých častiach už vypílených stromov, šíri na veľké vzdialenosti. Je schopná roky prežívať a za optimálnych podmienok cez rany vniká do gaštana. Tam upchá a zničí cievne zväzky, strom nie je schopný viesť vodu a živiny do koruny stromov a konárov a neskôr celý uschne.
Nádejou je aj mechanická ochrana
Odborníci chcú však v riešení projektu pokračovať a to v oveľa náročnejšej etape, ktorou je likvidácia suchých a vysokým stupňom poškodených stromov v Modrom Kameni a tým i samotných ohnísk nákazy. Na to sa však musia získať ďalšie prostriedky.
"V tomto roku sme vypracovali v spolupráci s mestským zastupiteľstvom v Nagymarosi projekt pod názvom Náš spoločný poklad európsky gaštan jedlý. Časť finančných prostriedkov je plánovaná na jeho mechanickú ochranu," pripomenula.
Nádej na záchranu vidia odborníci v pokračovaní ošetrenia stromov biologickou metódou a v odstraňovaní zdrojov nákazy mechanickou ochranou. Je reálny predpoklad, podľa vývoja v susedných štátoch, že v najbližších rokoch sa účinné hypovirulentné kmene, ktoré liečia rany a zabraňujú tak šíreniu nákazy, vyskytnú aj na Slovensku.
Jedlé gaštany sa nachádzajú vo viac ako 200 lokalitách na Slovensku, pričom táto choroba sa dnes vyskytuje asi v štvrtine z nich. V lesných hospodárskych celkoch Slovenska sa gaštan jedlý pestuje na ploche takmer 1410 ha.
Traduje sa, že jedlý gaštan do južných oblastí Slovenska priviezli v čase stredovekých nájazdov Turci, niektoré zdroje hovoria, že do strednej Európy ho priniesli už pred dvoma tisícročiami Rimania.
