Článok pokračuje pod video reklamou
nder.
MÝTNA. Hovorí, že humorista dozrieva po štyridsiatke. Vraj až potom mu divák začne veriť. Pri jeho vystúpeniach vždy víťazí vtip. Hoci má už sedemdesiat rokov, má v sebe dostatok energie, nápadov i snov. Populárny Ander z Košíc minulý týždeň vo štvrtok spríjemnil večer svojim priaznivcom v Mýtnej. V sále kultúrneho domu ho privítali všetky vekové generácie. Veselé príhody s Eržou a Piťom rozosmiali aj tie najvážnejšie tváre.
Bol veľký beťár
Je rád, že žije v Košiciach, aj keď jeho rodiskom sú Michalovce. Odkedy sa dostal na profesionálnu scénu, zaznamenáva samé úspechy. Stále je žiadaný a stále plní sály. Pamäť si cibrí tým, že veľa číta a lúšti krížovky.
„Myslím si, že mám pamäť slona. No napríklad taká matematika mi vždy robila problémy. Možno aj preto som nik-dy nepatril medzi tým lepších žiakov. Bol som odjakživa veľký beťár. A životom som sa dobre prebil,“ usmieva sa Ander.
V mladosti vraj športoval, v strednom veku staval dom. Keby mal možnosť vrátiť čas späť, išiel by vraj zas tou istou cestou. Koníček sa mu stal životným povolaním. A z rozbehnutého vlaku vyskočí až vtedy, keď ľudia prestanú na jeho vystúpenia chodiť. Potom si sadne na lavičku a bude spomínať.
„Rečový talent som zdedil po svojom otcovi. Bol to úžasný človek, ktorý mal zdravý sedliacky rozum. Ľudia ho mali radi. Ten talent som zdedil po ňom, viac mi ani nemohol dať. Jemu vďačím za všetko,“ hovorí vtipný Košičan.
Dôležitá je voľba repertoáru
Namäkko je vtedy, keď mu na kolenách sedia malé vnúčatá a štebotajú milé lichôtky. „Najlepšie sa mi relaxuje na chalupe vo Vyšných Ružbachoch. Rád chodím po lese a rozmýšľam o všeličom. Niekedy ma napadne taká veľká volovina, že sa smejem aj päť minút. No nielen les mi prináša relax. Ja viem oddychovať a byť šťastný aj pri svojich štyroch vnučkách a jedinom vnukovi,“ tvrdí predstaviteľ Andera.
V minulosti ho bavil futbal, hokej i hádzaná. „No dnes už toho veľa nenašportujem. Ani v kuchyni veľa vody nenamútim. Moje vrcholné kuchárske číslo je čaj a vajíčka s cibuľkou,“ vraví východniar. Rád cestuje.
„Láka ma pozrieť sa do Švédska a Nórska. No keďže manželka a vnúčatá majú radi teplo, neviem, kedy sa mi podarí splniť si tento sen,“ hovorí. Na popularitu si rokmi zvykol. „Chcel som byť ľudovým rozprávačom, no nie takým klasickým. Skôr ma lákala postava chlapa z malomesta. Nuž som si vymyslel reč, moju „anderovčinu“, aj moje klasické oblečenie - oblek, kockovanú košeľu a klobúk. Piťa som si vytvoril na základe môjho známeho z Michaloviec. Erža je zas nositeľkou tých najtypickejších zlých ženských vlastností,“ tvrdí zabávač.
„Na pódiu sa podľa neho nedá improvizovať. Improvizácia môže vyjsť len raz či dva razy. Všetko je to o tvrdej príprave. Ľudia chcú počuť vždy niečo nové, nie to, čo je už stokrát otrepané. Správna voľba repertoáru, to je základ úspechu humoristu,“ tvrdí Ján Pisančin, alias Ander z Košíc.
V Mýtnej vystupoval po prvýkrát
Sála v Mýtnej sa zaplnila do posledného miesta. Východniarsky humor zaujal. V takmer dvojhodinovom vystúpení nebolo hluchého miesta. Ľudí, ako je on, ktorí sa postavia za mikrofón a vedia zabávať druhých nie vulgárnym, ale jednoduchým a inteligentným humorom, je málo. Klasickým „ludze mojo“ sa prihovoril svojim divákom niekoľkokrát.
„Nechcem sa opičiť po zahraničných humoristoch. Náš slovenský humor je predsa nádherný. Lovinobaňu poznám. Keď som robil v magnezitke, často som do Lovinobane chodieval. Do Mýtnej sme chodili na pivo a zmrzlinu. No priznám sa, že dnes tu vystupujem prvýkrát. Prišiel som na pozvanie starostu a musím povedať, že po organizačnej stránke to Pavel Greksa zvládol výborne. Čitateľom Novohradských novín by som odkázal jednu dobrú radu: radšej trápiť bránicu ako žlčník. A ludze mojo, smejte sa, veď každý deň bez smiechu je strateným dňom.“
No a keďže sa nezadržateľne blížia Vianoce, pridal Ander našim čitateľom ešte jednu radu: „Viac ako bohatstvo pod stromčekom je bohatstvo v srdci.“
