LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Vývoj miery úspor naznačuje, že pri súčasnej neľahkej ekonomickej situácii máme tendenciu viac šetriť. Po krízovom roku 2009, kedy miera úspor Slovákov dosiahla takmer najvyššiu úroveň za poslednú dekádu, nasledovalo podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša
mierne oslabenie.
„Na základe výsledkov za prvých šesť mesiacov tohto roka však možno predpokladať, že miera úspor prekoná doterajšie maximum a stane sa najvyššou za posledných 10 rokov,“ povedal Gábriš.
Pokým v polovici roku 2008 sporili Slováci necelé 4 % svojho disponibilného príjmu, v polovici tohto roku to bolo podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej 6,5 %. Na sporenie je väčšina Slovákov ochotná odložiť si podľa ČSOB približne 10 % zo svojho disponibilného príjmu.
Na ich zhodnocovanie využívajú rôzne dostupné nástroje, v mnohých prípadoch však uprednostňujú bankové produkty. „Medzi najvyužívanejšie patria v súčasnosti stavebné sporenie, životné poistenie, termínované vklady alebo čoraz viacej populárnejšie sporiace účty,“ uviedla riaditeľka odboru Sporenie a investície ČSOB Andrea Halcinová.
Z prieskumu Slovenskej sporiteľne vyplynulo, že sporiace účty využíva takmer polovica respondentov, na druhom mieste s vyše tretinovým podielom boli životné a kapitálové poistky. No sú aj takí, čo peniaze šetria v hotovosti.
Z prieskumu sporiteľne ďalej vyplynulo, že priemerný Slovák si mesačne odkladá 89 eur. Pravidelne si odkladať určité množstvo peňazí bokom je zvyknutá viac ako polovica respondentov. Záujem prejavujú aj o nepravidelné sporenie.
Takmer tri štvrtiny opýtaných sa vyjadrili, že sporia hneď, ako im zvýšia nejaké peniaze. Viac ako polovica opýtaných sa vyjadrila, že sporenie je pre nich v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi rovnako dôležité, jedna štvrtina opýtaných to dokonca považuje za dôležitejšie ako v minulosti.
