RUŽINÁ. V porovnaní s uplynulou sezónu, kedy bol Baník Ružiná nováčikom v II. lige sk. Východ (aktuálne III. liga sk. Východ), si futbalisti z malej obce v Novohrade polepšili. Vlani zimovali na 3. priečke, ktorú si udržali až do konca sezóny. Aktuálne sú druhí s 34 bodmi na konte, pričom na prvý Bardejov strácajú len 3 body. O zhodnotenie futbalovej jesene v podaní TJ Baník Ružiná sme požiadali jej kormidelníka Karola Praženicu.
Ako hodnotíte úroveň III. ligy skupiny Východ? Myslíte si, že je výrazný rozdiel medzi touto a druhou najvyššou futbalovou súťažou?
- Spomínané súťaže budú zrejme naozaj futbalovo blízko, keďže tímy, ktoré vlani postúpili z III. ligy, sú aktuálne na prvých dvoch priečkach druholigovej tabuľky (Myjava, Podbrezová). Ak mám hovoriť o III. lige skupine Východ, tak by som povedal, že sa v nej viac bojuje. Samozrejme, že by bolo scestné tvrdiť, že je to lepšia súťaž ako II. liga. To vôbec nie. Určite je však náročná.
Vaši zverenci nastrieľali na jeseň v súťaži najviac gólov (40). V porovnaní s prvým Bardejovom je to o 11 viac. No pomerne dosť ich aj inkasovali (20).
- Už na začiatku môjho pôsobenia v Ružinej som vedel, že mužstvo je strelecky úspešné, no pomerne dosť gólov aj inkasovalo (vlani bolo po jesennej časti skóre Ružinej 29:19, po skončení sezóny 2010/2011 62:43). Pred aktuálnou sezónou odišli z našich obranných radov Prepelica a Mrva, no a nijak extrémne sme sa neposilnili. Áno, prišiel Miloš Krško, čo je dobré, pretože je to naozaj kvalitná posila. Pribudol medzi nás mladý hráč Ferenc, pri ktorom ešte badať výkonnostné rozdiely. Takže sme nemohli čakať, že keď v minulej sezóne inkasovala Ružiná pomerne veľa gólov, tak zrazu ich toľko nebude.
Teší ma však, že túto jeseň sme mali viac zápasov odohraných na nulu a zlepšila sa aj obranná činnosť mužstva. Som toho názoru, že lepšie je raz prehrať 5:0 ako päťkrát po sebe 1:0. Jasné, že veľké výkyvy nie sú dobré. My sme ich zaznamenali najmä v prvej časti futbalovej jesene, ktorú by som rozdelil na prvých osem a druhým osem zápasov. Na začiatku sme mali náročné rozlosovanie. Päťkrát sme hrali vonku a trikrát doma. Sezónu sme odštartovali duelom na pôde lídra súťaže Bardejova, kde sme inkasovali päťku. V prvej polovici jesene nás potrápili aj zdravotné problémy. Zranili sa Balaško s Libičom. Obranu sme preto museli kombinovať.
Ako ste naznačili, druhá polovica jesene bola zrejme vydarenejšia...
- Áno, chlapci pochopili, čo od nich vyžadujem. Snažili sa to plniť a dá sa povedať, že sme si na seba zvykli. Mužstvo Ružinej je ofenzívne naladené a snaží sa hrať útočný futbal. Jedine vo Vranove sa nám stalo, že sme neskórovali, inak sme vždy vsietili minimálne gól. Keď som prišiel do Ružinej, tak Jozef Líška ml. odo mňa chcel, aby sme hrali útočne, na víťazstvo, čo je v podstate aj moja filozofia. Nerád hrám na nejakú remízu. Niekedy sa tomu nedá vyhnúť, ale určite sa snažím hráčov viesť k tomu, aby vyhrávali. Určite je lepšie dvakrát zvíťaziť ako päťkrát remizovať. Pri trojbodovom systéme remíza v podstate nič nerieši.
Takže ste s jesennou časťou v podaní Ružinej spokojný?
- Zimujeme na 2. priečke, čo je dobré. Jasné, mohli sme stáť aj lepšie, no na druhej strane to mohlo byť aj horšie. Ako som už spomenul, som rád, že po prvej polovici jesene sa nám prestali vyhýbať zranenia a chlapci tak mohli hrať na postoch, ktoré im najviac vyhovujú.
Samozrejme, že máme aj univerzálnych hráčov. Napríklad Chromek môže nastúpiť ako stopér, ale nikdy ho nezahrá tak ako stredného záložníka. Caban môže pokojne hrať pravého obrancu, ale nebude tu taký dobrý ako na poste stopéra. Kamendy môže hrať ľavého obrancu, ale tým pádom stratíme silu v útoku a viem, že on mi nezahrá obrancu tak dobre ako záložníka. Aj gólman Mucha môže hrať trebárs na hrote a v pohode to uhrá, no nebolo by to také, ako keď je tam Máč alebo Vaculčiak. Hráčovi určite nepridá na pohode, keď sa mu stále menia posty.
V druhej polovici jesene už viac-menej každý nastupoval na svojom poste, čo sa pozitívne odzrkadlilo na hernom prejave a v konečnom dôsledku i na výsledkoch. Netvrdím, že sme vždy zvíťazili po supervýkone, ale je dôležité naučiť sa vyhrávať aj zápasy, v ktorých sa spočiatku nedarí. Je ľahšie zvíťaziť, keď ste vo vedení 5:0 a každá šanca prinesie gól. Horšie je to, keď prehrávate. Spomeniem zápas so Spišskou Novou Vsou. Prehrávali sme 3:0 a napokon sme dosiahli remízu, aj keď so slabším súperom. Aj taký je futbal a nikto sa nevyhne zaváhaniu. Ale aj v tomto stretnutí sa ukázala sila nášho mužstva, keď dokázalo skorigovať nepriaznivý výsledok, pričom sme mohli aj zvíťaziť.
Ktorý duel bol pre vás najväčším sklamaním?
- Ťažko povedať. Zaznamenali sme štyri prehry, pričom v troch prípadoch to bolo so súpermi, ktorí v tom čase boli v tabuľke pred nami – prehra s aktuálnym lídrom súťaže Bardejovom, prehra s Lokomotívou, na ktorú sme po 8. kole strácali 8 bodov a dnes je za nami, prehra s banskobystrickou rezervou, ktorá bola vtedy tiež pred nami. V prípade Vranova som nečakal, že sa doma bude brániť. Nevypracoval si ani jednu šancu, my sme mali možno jednu. Bol to duel medzi šestnástkami a my sme prehrali. Nemyslím si, že sme v tomto stretnutí mali zvíťaziť, pretože sme si veľa šancí nevytvorili. To isté by sa však dalo povedať aj o Vranove, ktoré zaváhanie našej obrany využilo na vsietenie gólu. Rovnako v B. Bystrici sme po remízovom polčase (1:1), kedy sme pokojne mohli vyhrávať 3:1, napokon prehrali 4:1. Tu sa nám však zranil Tomáš Libič a Miro Chromek sa musel posunúť, tým pádom sa nám rozbil celý stred. Takže ťažko hovoriť o najväčšom sklamaní. Mrzí ma každý prehratý zápas. Najradšej by som bol, keby sme len vyhrávali. Jednoducho to mám v náture. Okrem toho nemám rád reči o nezaslúženej prehre alebo nezaslúženom víťazstve. Keď súper proti nám použije zbrane, taktiku, ktorá mu prinesie úspech, tak je to jeho šikovnosť a naša chyba, že sa nevieme prispôsobiť. Tiež nepovažujem za nešťastie, keď nedáme góly. Všetko je to o schopnosti hráčov premeniť šance alebo ich reakcii v určitom čase.
Ktoré posty by ste potrebovali posilniť?
- Ideálne by bolo, keby sa nám podarilo získať kvalitnú posilu do každej formácie. Mali by to byť takí hráči, ktorí sa v tejto súťaži nebudú učiť a môžu do nej kedykoľvek plnohodnotne nastúpiť. Ako som už spomenul, vždy treba počítať so zraneniami, kartami a inými nepredvídateľnými okolnosťami. Preto je dôležité, aby náhrada za absentujúceho hráča bola adekvátna. Ak bude, môžeme sa baviť o vyšších cieľoch. V opačnom prípade to bude horšie.
Aké bolo materiálno-technické a tiež finančné zabezpečenie klubu na jeseň?
- Môžem potvrdiť, že sme mali vytvorené naozaj dobré podmienky, čo sa týka tréningov a tiež ohľadom finančného zabezpečenia klubu. Podotýkam však, že príprava pred jeseňou je iná ako príprava na jar. Mali sme k dispozícii pomocné ihrisko v blízkosti hlavnej hracej plochy, tiež sme na tréningy mohli využívať ihrisko v Lovinobani. Takže v tomto smere sme mohli byť spokojní. Dôležitá je však zimná príprava. Ak by bolo počas zimy také počasie ako teraz, tak pokojne môžeme využívať pomocné ihrisko, pretože prírodná tráva je na tréning lepšia ako umelá. Na počasie sa však nedá spoliehať. Okrem toho by som bol rád, keby tu zostalo čo najviac hráčov z jesenného kádra. Výrazná migrácia hráčov zvyčajne nebýva prospešná.
Aké sú vaše jarné ciele?
- Vo vyjadreniach na takéto otázky som opatrný, pretože je veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odvetnú časť sezóny. Po krátkej prestávke sa začne zimná príprava. Pre nás je špecifická, pretože zatiaľ nemáme k dispozícii umelý trávnik. Ak by sme predsa len dostali možnosť na ňom trénovať trebárs dvakrát do týždňa a taký Bardejov ho má hneď vedľa hlavnej hracej plochy a bude na ňom trénovať päťkrát do týždňa, tak len ťažko môžeme očakávať, že v prvom majstráku ho rozbijeme. Takže všetko závisí od toho, ako bude nastavená zimná príprava a podľa toho si môžeme stanoviť ďalšie ciele. Ďalším dôležitým faktorom je káder. Niektorým hráčom skončia hosťovačky, určite nastane nejaký pohyb v kabíne. Toto sú však záležitosti, ku ktorým sa teraz neviem vyjadriť, pretože tie rieši Jozef Líška ml. a hrajúci manažér Tomáš Boháčik. Naše jarné ciele preto určite budú závisieť od prípravy, od zloženia kádra, od toho, či sa nám budú vyhýbať zranenia a samozrejme od financií, ktoré sú tiež veľmi dôležité.
