RIMAVSKÁ SOBOTA. Drevené medovníkové formy vystavujú tento mesiac v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ako informovala riaditeľka múzea Oľga Bodorová, výstavu pripravili v rámci cyklu Predmet mesiaca.
"História pečenia medovníkov siaha až do starovekého Ríma, kedy tento druh pečiva slúžil ako obeta bohom. V období stredoveku sa medovníky vyrábali najmä v kláštoroch, samotné cechy medovnikárov začali vznikať až v 16. storočí. Prísady do medovníkov poznal každý medovnikár naspamäť, každý mal svoj vlastný recept, z toho dôvodu mali medovníky od rôznych majstrov rôzne chute. Spočiatku boli medovníky rozšírené najmä v mestskom prostredí, prostredníctvom pútí a jarmokov sa však rozšírili i na vidiek. Na jarmokoch sa predávali medovníky v podobe sŕdc, ktoré ako dary lásky venovali mládenci dievčatám, deťom rodičia kupovali medovníky v tvare hračky - koníka, bábiky, husára, na púťach bolo možné nájsť medovníky s náboženskými motívmi," povedala Bodorová.
Medovníky sa v minulosti istý čas vystavovali medzi oknami. Slúžili ako spomienkové predmety a až neskôr sa mohli zjesť. "S pečením medovníkov súvisel aj vznik a používanie medovníkových foriem. Spočiatku sa medovníky piekli v hlinených, prípadne v kamenných formách, neskôr v jednoduchých okrúhlych drevených formách bez ozdôb. V 17. a 18. storočí, počas najväčšieho rozkvetu medovnikárskeho remesla, sa začali na otláčanie medovníkového cesta využívať drevené, bohato vyrezávané formy. Šikovní medovnikárski majstri si ich vedeli zhotoviť sami, prípadne ich dávali vyrobiť na objednávku rezbárom. Koncom 19. storočia, v súvislosti s postupným úpadkom medovnikárskeho remesla, zaniká aj používanie drevených medovníkových foriem. Nahradili ich lacnejšie, hromadne vyrábané plechové formičky, používané pri pečení dodnes," dodala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea.
Medovníkové formy v zbierkach rimavskosobotského múzea majú tvar hrubších a tenších doštičiek zhotovených z tvrdého dreva, do ktorého je vyrytý dekoratívny motív, napríklad kohút, koník, husár, srdce či šabľa. Do zbierkového fondu múzea sa dostali okolo roku 1900 pričinením vtedajšieho riaditeľa Jána Fábryho.
