Článok pokračuje pod video reklamou
TISOVEC. Svoje prvé perníky napiekla v roku 1991. „Potrebovali sme v kultúrnom dome vyzdobiť vianočný stromček. Vtedy som si povedala, že naň nedáme žiadne gule a všetky tie „umelinky“, ale vyzdobíme ho orieškami, jabĺčkami a medovníkmi, tak ako to robili naše staré mamy,“ hovorí pani Evka Manicová. Máloktorá žena sa môže popýšiť toľkými funkciami a záľubami ako ona. Bola riaditeľkou kultúrneho strediska, viceprimátorkou, zakladala folklórny súbor Tisovec, ba rozbiehala aj tisovský jarmok. Pečenie medovníkov je pre ňu relax. Jednoducho sa jej to zapáčilo.
„Mojím vzorom bola teta Koperová, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami. Chodili sme spolu vystupovať so súborom a súčasťou našej výbavy bol aj košík s medovníkmi. Kam sme išli, všade ich obdivovali. Raz ma pozvali na Slovenské veľvyslanectvo do Budapešti. Moje medovníkové srdiečko na tamojšej výstave získalo prvé miesto,“ hovorí pani Evka.
Jej medovníky nájdete v Japonsku, Kanade, Amerike, Afrike a čo nevidieť aj v Austrálii. Po jej dome sa takmer vždy šíri príjemná perníková vôňa. Podobná sa bude šíriť aj v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote, kde si siedmeho decembra môžu rodičia i deti vyskúšať zdobenie perníkov so šikovnou Tisovčankou. Pri otázke receptu je však pani Eva na slovo skúpa. Vraj každý pernikár má svoj vlastný recept.
