MODRÝ KAMEŇ. Ešte pred rokom zvykla vtipkovať, aká je už ona stará. Vtedy mala stodva rokov. Starká Apolónia Černáková sa narodila 9. februára 1908. Celý život tvrdo pracovala. Zvládla veľa životných prekážok. Manžel jej zomrel v mladom veku a tak výchova dcéry i starostlivosť o rodičov ostala len na jej pleciach.
Muža stratila priskoro
Vychodila osem ľudových tried. Učila sa v maďarčine a tak veľakrát tomu, čo hovorili, ani nerozumela. Starká žije v rodinnom dome v Modrom Kameni v časti Prše pri deťoch, ktoré ju majú radi. Mala troch súrodencov, no už ani jeden z nich nežije. Stará sa o ňu jej vnučka Oľga s rodinou.
„Keď vypukla prvá svetová vojna, muži poodchádzali z domu na front. Na hospodárstve nechali len ženy, starcov a deti. Mnohí sa už domov nevrátili. Môj Štefan prišiel zo zajatia, no mal podlomené zdravie. Ochorel na brušný týfus a keď mala naša Paulínka deväť rokov, zomrel. Ostala som sama s dieťaťom. Pretĺkala som sa, ako sa dalo. Nikdy som nemala peňazí nazvyš, no nehladovali sme. Dochovala som si prasiatko, mala som sliepky aj kravu a na poli sa urodilo dostatok zemiakov i žita na chleba či koláče. Predávali sme orechy, kilo po desať korún. Aj za slivky a jablká dobre platili. Mala som dobrých rodičov aj starých rodičov,“ spomína starká.
Mala nízky dôchodok
Rada sedáva pri okne a sleduje, čo sa vonku deje. „Ešte ako sedemdesiatročná začala pracovať na Štátnom majetku vo Veľkom Krtíši. Hovorila nám, že musí, pretože jej vyrátali malý dôchodok. Keď mala sedemdesiatdva, ešte chodila zbierať kukuricu. Má rada ovocie, najmä hrozno, hrušky a jablká. Obľubuje aj tresku, tú musíme mať doma vždy poruke. V poslednej dobe má akosi vymenené dni a noci. Cez deň podriemkáva a večer ožije. Stále chce prikladať do piecky, pretože je jej vraj zima. Niekedy nás prekvapí s tým, že všetko povyhadzuje zo skrine a potom to všetko poukladá. Naša starká má veľmi rada poriadok. Rada si pochutnáva na zákuskoch. Musím ich piecť aj dvakrát do týždňa. Zvykneme sa smiať, že pri starkinom apetíte sa zvezie celá rodina,“ hovorí pani Oľga.
Jej kamarátka má sto rokov
Najstaršia obyvateľka Modrého Kameňa často spomína na pánov, ktorí utekali z tunajšieho hradu. Spomína aj na obidve svetové vojny a na ľudí, ktorí žili v časoch pre nás dávnominulých.
„V susednom Veľkom Krtíši ešte žije jedna jedna kamarátka. Volá sa Mária Ďurčeková a má sto rokov. Aj keď sa už nenavštevujú, naša starká ju často spomína. Pred piatimi rokmi, keď mala deväťdesiatosem, si ešte aj dôchodok sama podpísala. No v dnešných eurách sa už nevyzná. Neviem, aký má recept na dlhovekosť, no možno je to v červenom vínku, ktoré mala rada a ešte aj teraz si občas vypýta deci či dva. Večer pred spaním sa radi rozprávame. Oči jej už dobre neslúžia, ale modlitebnú knižku z rúk nepustí,“ hovorí pani Oľga.
Pani Apolónia k lekárom takmer nechodila. Len raz bola v nemocnici a jej zdravotný záznam ma len niekoľko strán. Teší sa z každého nového dňa aj z toho, že je obklopená ľuďmi, ktorí ju majú radi.
