TOMÁŠOVCE. Novohradskej futbalovej verejnosti je známy najmä ako arbiter. Pred sviatkami sa však jeho meno skloňuje najmä v súvislosti s pečením vianočných trubičiek. Marek Antalík z Tomášoviec s úsmevom tvrdí, že po prvej polovici futbalovej sezóny nastala pre neho ďalšia sezóna. Tentokrát trubičková.
Kto ťa priviedol k pečeniu vianočných trubičiek? Je to vo vašej rodine tradícia.
- Pečeniu trubičiek sa v našej rodine venujeme už dlhšie. Piekol ich najmä môj krstný otec a tiež otec a občas i starký. Ja som začal s pečením v roku 2003 a odvtedy sa podieľam na príprave tejto tradičnej sviatočnej pochúťky. Piekli sme najprv všetci na spoločnom stroji, takže som začínal len s menšími množstvami. V roku 2006 kúpila dnes už moja nebohá mamička nový stroj a odvtedy pečiem vo veľkom.
Koľko trubičiek si už upiekol na tohtoročné sviatky?
- Na tieto sviatky som už upiekol zhruba 25-tisíc kusov pre seba, svojich známych a blízkych. Do Štedrého dňa ma však ešte čo-to čaká napiecť, aby som uspokojil všetkých známych ľudí, ktorí majú o moje trubičky záujem.
Koľko múky, mlieka, cukru a vajec resp. iných surovín si spotreboval?
- Tak na túto otázku presné čísla neprezradím, pretože by si vedeli čitatelia z tých čísel spraviť recept, že čo a v akom pomere ide na jednu dávku. Takže tieto čísla si zatiaľ nechám pre seba.
Máš svoj špeciálny recept?
- Áno, je môj vlastný a nikomu ho zatiaľ neprezradím. Poviem len toľko, že nie je náročný. Či je dobrý alebo nie, to ja nemôžem ohodnotiť. To by vedeli povedať tí, čo ich budú konzumovať.
Koľko hodín stráviš denne pečením trubičiek?
- To je ťažko povedať. Záleží to od toho, ako som unavený, ako sa mi chce a tak ďalej. Niekedy je to približne 5 – 8 hodín s prestávkami. Nepretržite sa piecť nedá. Po istom čase to začne byť únavné a treba si oddýchnuť, vypadnúť niekam von alebo si ľahnúť a vystrieť sa.
Koľko máš denný rekord v počte kusov?
- Nerobím to na rekordy, ale viem, že v roku 2007 alebo 2008 som za jeden deň upiekol 1 200 kusov trubičiek. Začal som ráno o 6:30 hod. a skončil o polnoci. Po každých 150 kusoch som si však musel dať prestávku, pretože telo nie je stroj a zákonite potrebuje oddych. Tento rekord som prekonal tento rok, keď som počas jedného dňa upiekol 1 350 trubičiek.
Pri takom množstve ich musíš aj nejako uskladniť.
- Uskladňovanie trubičiek je náročné. Nemôžu byť vo vlhkom prostredí, pretože by rýchlo zvlhli. Po napečení 50 kusov ich hneď zabalím do mikroténového sáčku, ktorý prelepím lepiacou páskou. Balíček ešte označím, aby bolo zrejmé, o aký druh trubičiek ide, keďže ich robím s rôznymi príchuťami (vanilkové, kokosové, orechové a škoricové).
Keď to máš porovnať, je ľahšie stáť s píšťalkou v ruke na ihrisku, alebo piecť trubičky?
- Futbalová sezóna je rozdelená na dve časti - jesennú a jarnú. Keď skončí tá jesenná, tak mne začína „trubičková“, ktorá trvá od začiatku novembra až do Vianoc. Niekedy sa na ňu pripravujem už v polovici októbra. Každopádne už začiatkom novembra sa púšťam do vianočných príprav. Rozhodcovskú činnosť a pečenie je ťažké porovnávať. Niekedy je to na ihrisku ľahšie ako za tým strojom na pečenie. Na trávniku behám a za strojom len sedím v jednej polohe.
Okrem trubičiek zvykneš na sviatky piecť či variť? Ak áno, čo pripravuješ?
- To už nie. Keď skončím s trubičkami, tak som už unavený a počas sviatkov si doprajem oddych s mojimi najbližšími.
Poďme aj na futbalovú nôtu. Aká bola pre teba tohtoročná rozhodcovská jeseň? Boli aj dramatické chvíle na ihrisku?
- Jesenná časť ročníka dopadla dobre. Musím však podotknúť, že na hodnotenie mojich výkonov sú iní. Ja som so sebou spokojný. Mal som dosť náročné stretnutia. V D skupine V. ligy som odpískal ako hlavný arbiter tri zápasy. Najlepší z nich bol duel v Dolnej Strehovej, kde sa predstavil nováčik v súťaži FK Tachty. Veľmi dobré stretnutie bolo aj Čebovce – Vinica. Bolo to skutočne pravé derby, v ktorom nechýbali emócie, góly, divácka kulisa a všetko, čo k tomu patrí.
Avizoval si, že po tomto stretnutí mali domáci funkcionári, aj napriek víťazstvu, na teba ako rozhodcu ťažké srdce. Prečo?
- Tuším, prečo tomu tak bolo. Postupoval som však v súlade s pravidlami futbalu. V závere prvého dejstva som vylúčil domáceho hráča za vulgárnu urážku vlastného diváka, čo vraj domáci dovtedy ešte nevideli, že za také niečo môže byť udelená červená karta. Poznamenávam, že to bolo za stavu 0:0 a už v tej chvíli hrali hostia s 10-timi, keďže sa v úvode musel predčasne pod sprchy porúčať brankár. Stretnutie napokon skončilo 4:1. Vylúčenie domáceho hráča naštartovalo domácich za víťazstvom.
Na jeseň si častokrát siahal po červenej karte. Koľkokrát si ju udelil?
- Ak počítam aj stretnutia žiakov a dorastu, na ktorých som bol ako hlavný rozhodca, tak to bolo veľmi veľa duelov. Presné číslo naozaj neviem. V mužských a dorasteneckých súťaží ich však bolo okolo desať.
V minulosti si sa venoval aj trénovaniu. Pôsobíš aktuálne pri nejakom mužstve? Čo sa ti podarilo dosiahnuť na trénerskej stoličke a považuješ to za úspech?
- Momentálne nepôsobím ako tréner pri žiadnom mužstve a pravdupovediac ma to ani veľmi neláka. Pôsobil som len ako tréner žiackych mužstiev. Keď to však porovnávam s časmi, keď som bol ja v žiackom veku a tréner niečo povedal a my sme to nerešpektovali, tak nás vyhodil z tréningu a mohli sme prísť až vtedy, keď sme si uvedomili, čo sme spravili. V dnešnej dobe je to úplne inak. Správanie mládeže sa veľmi zmenilo. Napokon, aj pedagógovia by o tom určite vedeli povedať svoje. Takže preto ma to momentálne neláka.
Je známe, že máš aj iné futbalové aktivity. Tento rok si začal spolupracovať s TJ Baník Ružiná, pre ktorý pripravuješ bulletiny. Ako hodnotíš spoluprácu s týmto klubom?
- Z mojej strany je to veľká spokojnosť. Neviem, či sú spokojní aj v Ružinej, pretože toho nie je až tak veľa, čo pre nich robím. Ak sú však spokojní, tak by som bol veľmi rád, keby naša spolupráca pokračovala. TJ Baník Ružiná má vynikajúcich funkcionárov a veľmi sa mi páči aj tamojší futbal. Hráčov ako Miloš Krško, Marek Penksa, Ján Mucha, ale aj iných, ktorí už niečo v slovenskom futbale dosiahli a ich mená sú známe aj za hranicami, je radosť vidieť na ihrisku malej novohradskej obce. Najčastejšie spolupracujem s tamojším hrajúcim manažérom Tomášom Boháčikom, ktorý mi vždy dodá info, ktoré následne spracujem do spomínaného bulletinu. Tiež vysoko hodnotím a cením si spoluprácu s pánom Jozefom Líškom ml., Jánom Iždinským, ale aj s ostatnými, ktorí robia všetko v prospech ružinského futbalu. V ústrety mi vychádza aj tréner Karol Praženica.
Aké sú tvoje ambície na rozhodcovskom poli a ako dlho sa tejto činnosti venuješ?
- Práve tento súťažný ročník je mojou desiatou rozhodcovskou sezónou. Päť rokov som pôsobil v okresných súťažiach a piaty rok som v krajských. Ambície samozrejme mám, ako každý iný rozhodca. Chcel by som ísť vyššie, ale na to asi „moje výkony na ihrisku“ nie sú až tak dobré, aby som mohol pískať vyššie súťaže. Na hodnotenie mojich výkonov a mojich šancí na prípadný postup treba hľadať odpoveď inde.
