RIMAVSKÁ SOBOTA. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote sa stretlo okolo 250 ľudí, aby vyjadrili solidaritu jednej z najstarších učiteliek na Slovensku - pani Ilonke. Dáma z Rimavskej Soboty dostala na Vianoce krutý darček. Prišla o slovenské občianstvo.
Pani Tamásová musela vrátiť doklady po tom, ako získala maďarské občianstvo. Ľudia, ktorí ju poznali, vyjadrili svoju solidaritu tak, že zorganizovali tichý protest. Na námestí prijali vyhlásenie, v ktorom žiadajú Vládu SR, aby zrušila ustanovenie o tom, že ľudia, ktorí dobrovoľne nadobudli cudzie občianstvo, strácajú to slovenské.
Miluje svoj rodný Gemer
„Nebola to žiadna politická akcia, bol to taký obyčajný ľudský protest. Pani Ilonku poznám roky. Vždy srší optimizmom, rada sa smeje a stretávam ju na takmer každom kultúrnom podujatí v meste. Narodila sa ešte za monarchie ako občianka maďarského kráľovstva. Jej občianstvo sa počas života menilo štyrikrát. Tak ako sa menili hranice. Milovala i miluje svoj rodný Gemer, tak ako miluje maďarskú národnosť. Celý život dodržiavala zákony a tak spravila aj teraz. Podľa predpisu oznámila na úrady fakt, že prijala maďarské občianstvo. Preto musela odov-zdať slovenské doklady a momentálne je u svojej dcéry v Maďarsku. Pani Ilonka chce mať dvojité občianstvo a nebyť cudzincom na Slovensku,“ hovorí iniciátor protestu, poslanec mestského zastupiteľstva v Rimavskej sobote František Auxt.
Nazvali ju kulačkou
Pani Ilonku sme navštívili tohto leta. Sršala optimizmom. Vo svojej skrini starostlivo ukrýva desiatky ocenení za svoju prácu, fotografie svojich žiakov i darčeky, ktoré jej darovali z lásky. Deti ju volali „našou pani učiteľkou z blžskej doliny“. Vzťahy s deťmi jej dali veľa lásky a práve tomu pripisuje aj svoju dlhovekosť a vitálnosť. V školstve odpracovala takmer päťdesiat rokov.
„Dva roky som však nemohla učiť, pretože ma nazvali „kulačkou“. To preto, že sme zdedili pôdu a nechceli sme vstúpiť do družstva. Chodili za mnou rodičia detí, ktoré som učila. Prosili ma, aby som sa vrátila do školy, a tak som sa napokon podvolila praktikám tej doby. Vstúpila som do družstva a začala učiť,“ hovorí Ilona Tamásová.
Chce sa vrátiť domov
Deti, ktoré učila, vyrástli. Sú z nich rodičia a starí rodičia. No na svoju učiteľku nezabudli. Niektorí z nich sa zúčastnili aj protestu.
„Najlepšie je nezastať, treba byť neustále v pohybe. Svet je taký krásny a ja chcem toho ešte veľa stihnúť. Láka ma India. Veľmi ju túžim vidieť, jej kultúru, tamojšie pamiatky a ľudí, ktorí tam žijú. Ale tento sen sa mi už zrejme nesplní. Ak sa dožijem, o rok 16. mája oslávim stovku, a to je už naozaj požehnaný vek. Veď svojho manžela som pochovala pred päťdesiatimišiestimi rokmi,“ zdôverila sa nám pani Ilonka pri našej letnej návšteve. Dnes má okrem týchto prianí ešte jedno - chce sa vrátiť do svojho bytu nie ako cudzinec, ale ako slobodný človek s maďarským i slovenským občianstvom.
