LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ.
Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba, oblátky s medom a iné typické jedlá, symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať aj celý nasledujúci rok.
Katolíci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. december). Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich koledy a vianočné piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. Na mnohých miestach Slovenska sa konajú aj tzv. skoršie polnočné omše, napríklad už o 22.00 hodine, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené vianočné stromčeky.
V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi 24. decembra veľké povečerie a liturgia takisto vo večerných hodinách. V evanjelických chrámoch sa dnes popoludní a podvečer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sú dnes aj v chrámoch Reformovanej kresťanskej cirkvi a iných kresťanských kostoloch. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň až 6. januára a Narodenie Ježiša Krista 7. januára.
