BUŠINCE. Práca s drevom je pre neho novou skúsenosťou. Na rezbárčinu sa dal len pred dvoma rokmi. Prišlo to vraj spontánne.
„Nikdy predtým som nemal žiadneho koníčka. Teraz som už však na dôchodku a mám viacej volného času. Tak som si povedal, že by som sa mal začať niečomu seriózne venovať. Veľmi sa mi páčia obrazy Ľubomíra Šaláta. Podľa mňa je to vynikajúci maliar. Najskôr som si myslel, že maľovanie bude aj pre mňa to pravé orechové. No potom som si povedal, že predsa len drevo bude lepšie,“ hovorí Pavel Dianiš.
Päťdesiatosemročný Bušinčan sa teda dal na rezbárčinu. Neabsolvoval žiadne umelecké školy ani kurzy, dokonca nenavštívil ani remeselníkov v tomto fachu už zdatných. „Ja som taký samouk, zohnal som si drevo, kúpil tri dláta a ako sa zvykne hovoriť, hneď som šiel priamo na vec,“ smeje sa pán Pavel.
Jeho prvotinou bola krava. Postupne si drevo obľúbil nielen na dotyk, ale aj na pohľad. „Páči sa mi nielen jeho vôňa, ale aj to, aké je tvarovateľné. Postupne som si zvykol na dláto, hoci predtým som s ním nikdy nepracoval. Som vyučený elektrikár. Pred rokom som vyrezal veľký kríž. Uvedomil som si, že ma fascinujú biblické motívy. Podarilo sa mi už vyrezať aj betlehem, ktorý som daroval do kostola v Malých Zlievcach. Rezbárčenie ma naozaj chytilo za srdce a ani trochu neľutujem rozhodnutie spred dvoch rokov. Občas si svoj námet, čo chcem vyrezať, nakreslím na papier. No potom si uvedomím, že to vlastne bolo zbytočné, lebo mi to ide aj po pamäti. Predstavím si, ako by moje dielko malo vyzerať a podľa toho vyrezávam,“ priznáva Bušinčan.
Najradšej vyrezáva z lipového dreva, no nebráni sa ani inému. Dobrý je aj kus topoľa či javora. No kvalitné a suché drevo je vraj problém si zadovážiť. V lete vyrezáva v garáži a cez zimu je jeho miniateliérom kuchyňa. „Manželka má pre môjho koníčka pochopenie. Zvykne mi hovoriť, že vďaka polenám a dlátam nemám túlavé topánky a sedím doma. Mojím snom je vyrezať postavy ľudí. Nemusia byť v životnej veľkosti, ale vyše metra by mohli mať,“ hovorí pán Pavel. Je príkladom toho, že na plnenie svojich snov nikdy nie je neskoro. Stačí mať len chuť a potom to už podľa sympatického dôchodcu ide samo.
