POLTÁR. Koncom decembra dostali výpoveď všetci zamestnanci poltárskych sklární. Takmer štyristo ľudí sa ocitlo bez práce. Sú evidovaní na úrade práce a ich budúcnosť je neistá. „Neostáva nám nič iné, len čakať do prvej schôdze veriteľov. Tá by mala byť začiatkom marca. Dúfame, že všetko dobre dopadne a nájde sa kupec, ktorý závod oživí,“ hovorí predseda podnikového odborového zväzu Jozef Činčura.
Podobne ako jeho kolegovia aj on je už druhý mesiac bez akéhokoľvek príjmu. Jeho zbožným prianím je, aby správca konkurznej podstaty neodpredal závod po častiach. „To by znamenalo totálnu likvidáciu fabriky,“ tvrdí Činčura.
V sklárňach prebehol reštrukturalizačný proces. Jeho vlastník EMEL Bratislava počas ozdravného režimu mal splatiť pohľadávky voči veriteľom a zagarantovať jeho rozvoj. Nestalo sa tak, preto sa Slovglass ocitol v konkurze. Začiatok konkurzného konania povolil na žiadosť samotného podniku banskobystrický Okresný súd koncom novembra. Tento krok prijali zamestnanci s obavami. Ľudia žijúci v hladovej doline sa oprávnene obávajú budúcnosti. Skláreň bola najväčšou živiteľkou chudobného okresu, v ktorom sa miera nezamestnanosti vyšplhala až na hranicu 27 percent.
„Najskôr to bol Utekáč, potom Zlatno a teraz Poltár. Sklárne budú mestu veľmi chýbať. Veď tu nie sú takmer žiadne iné pracovné príležitosti. Všetkým je z toho do plaču,“ hovorí päťdesiatšesťročná Katarína Tóthová. Predseda zväzu Jozef Činčura je však stále optimista: „Verím, že sa fabrika z toho dostane a ľudia sa opäť vrátia do práce.“
Činčura vo fabrike odpracoval štyridsať rokov. Za ten čas fabrika viackrát zmenila výrobný program, ale gro výroby, krištáľové produkty, vždy zostali. „Našimi hlavnými odberateľmi boli Španielsko, Veľká Británia, Grécko, Francúzsko, USA a Kanada. Krištáľ z Poltára ako aj úžitkové sklo tam majú stále svoje miesto,“ myslí si odborový predák.
