CINOBAŇA. Presne 216 hrobov z období pilinsko-kyjatického horizontu a z kyjatickej kultúry (roky 1150 až 750 pred našim letopočtom), našli a preskúmali od roku 2008 v lokalite pod Striebornou v blízkosti Cinobane v okrese Poltár odborníci a dobrovoľníci pod vedením archeológa Václava Furmánka.
"Antropologicky bolo v hroboch určených už 205 jedincov, pričom ich stredná dĺžka života bola iba okolo 21 rokov a takmer polovica populácie sa nedožilo 14 rokov," uviedol k objavom Furmánek.
Sám odhaduje, že na pohrebisku mohlo byť až 500 hrobov. Stredoeurópske pohrebiská z obdobia popolnicových polí pritom obsahujú tisícky hrobov. Je tomu tak nielen na Slovensku, ale aj na Morave (Moravičany), v Poľsku (Kietrz) a v Maďarsku (Salgótarján-Zagyvapálfalva, Nagybátony).
Na Slovensku je zatiaľ najväčšie pohrebisko lužickej kultúry v Trenčíne-Biskupiciach, kde je preskúmaných takmer 2500 hrobov a v Radzovciach - 1334 hrobov. "Na základe preskúmanej plochy a známeho rozsahu pohrebiska v Tornali sa predpokladá, že toto pohrebisko mohlo mať až 10.000 hrobov," uviedol archeológ. Ide všetko o pohrebiská z obdobia rokov 1400 až 750 pred n. l.
Na základe objavených skutočností archeológovia zistili, že pod Striebornou bola stáročná kontinuita osídlenia v období mladšej a neskorej doby bronzovej. Osídlenie bolo navyše v tejto podhorskej oblasti početné. Bola tam tiež väzba na hradisko, pohrebisko, jaskynné sídlisko a pravdepodobne aj na zatiaľ neidentifikovateľné mohyly. "Existovalo tam tiež organizované pochovávanie a vyspelá hrobová architektúra," pripomenul Furmánek. Sú tiež dôkazy, že o pohrebisko sa v 2. storočí pred n.l. zaujímali Kelti.
Archeológia si nevystačí iba s vlastnými metódami, ale potrebuje širokú interdisciplinárnu spoluprácu. Furmánek preto vyzdvihol prácu celého radu odborníkov, ktorí sa za uplynulé štyri roky venovali náročnému historickému výskumu pod Striebornou. "Azda najdôležitejšie pre tento výskum sú analýzy spálených kostí, ktoré predstavujú základ demografických štúdií. Tieto analýzy neuveriteľne promptne a obetavo pre nás robí popredná česká antropologička docentka Jaroslava Pavelková," zdôraznil šéf výskumu.
Geografické, geologické a pedologické expertízy robili takí odborníci, ako akademik Juraj Hraško a profesor Ján Košťálik. Archeobotanické analýzy realizovala Jana Mihályiová, geomagnetické analýzy keramiky maďarská kolegyňa Orsolya Viktorik, so speleológiou v regióne pomáhal František Radinger.
Dokladom intenzívnej cezhraničnej spolupráce je každoročná aktívna účasť Szilvie Guby z múzea v Szécseny, ktorá v Salgótarjáne preskúmala analogické žiarové pohrebisko z obdobia popolnicových polí.
Výskum v Cinobani bol doteraz financovaný z grantových a vládnych prostriedkov určených na dôležité výskumy na lokalitách, ktoré neboli dotknuté výstavbou. Výskum by mal tento rok pokračovať, ako to však bude s jeho ďalším financovaním, je zatiaľ otázne.
Profesor Václav Furmánek je absolventom Katedry archeológie Masarykovej univerzity v Brne. S archeologickými lokalitami na juhu stredného Slovenska sa začal oboznamovať v roku 1963, keď sa ešte ako študent zúčastnil systematického archeologického výskumu slovansko-avarského pohrebiska v Želovciach.
Po ukončení vysokej školy sa stal pracovníkom Archeologického ústavu SAV. Je špecialistom na problematiku doby bronzovej. Preskúmal archeologické náleziská v Tornali, Radzovciach, Pincinej, Kyjaticiach, Včelinciach a v ďalších lokalitách. Bol autorom archeologických expozícií vo Fiľakove, Lučenci, Rimavskej Sobote a inde. Je tiež zakladajúcim členom kedysi veľmi uznávanej Gemerskej vlastivednej spoločnosti.
