Názov obce vraj vznikol potom, ako tadiaľ po prehratej bitke utekal kráľ
Viacerých návštevníkov kedysi prosperujúcej obce Utekáč zaujme nielen jej bohatá sklárska história či stále neporušená príroda, ale aj jej samotný názov.
UTEKÁČ. Turisti, ktorí do tejto malohontskej obce zavítajú, preto často smerujú svoje otázky aj na to, ako názov vznikol a čo sa za ním skrýva.
Prvá písomná zmienka o obci z roku 1593 sa zachovala v záznamoch Banského štátneho archívu v Banskej Štiavnici. Pomenovanie Utekáč podľa legiend prenášaných z generácie na generáciu vraj ale vychádza z historickej udalosti, keď údajne v roku 1241 cez dolinu utekal pred Tatármi po prehratej bitke uhorský kráľ Belo IV.
Pôvodný maďarský názov osady bol Új-Antalvölgy, čiže Nová Antonova dolina. Názov Utekáč sa začal oficiálne používať až po vzniku prvej samostatnej Československej republiky, od roku 1919. Ako samostatná obec však Utekáč funguje až od roku 1993, keď dovtedy patrila pod neďalekú Kokavu nad Rimavicou.
História dediny bola viac ako dve storočia neoddeliteľne spätá so sklárskou výrobou. Výrazný rozvoj nastal príchodom grófa Forgáča, ktorý v roku 1787 otvoril skláreň. Závod fungoval nepretržite až do roku 1998. V roku 2007, po konkurze skončil v ruinách. V 60. až 90. rokoch minulého storočia sa v ňom vyrábali najmä výplne do termosiek, pričom tam pracovalo takmer 800 ľudí. Tento rok si obec pripomenie 225. výročie jej založenia.
