plakali nielen jeho blízki, ale i nebo.
GLABUŠOVCE. Len kamenné srdce by nesúcitilo s matkou, ktorá stratila svoje dieťa. Mária je statočná žena, ale žiaľ, ktorý prežila v posledných dňoch, ju takmer zlomil. Mladá žena stratila svojho syna. Dvadsaťročného Janka pochovali v piatok na cintoríne v Glabušovciach pri hrobe svojho otca. „Zobral mi moje miesto. Tam som predsa mala ležať ja,“ hovorí so slzami v očiach zlomená matka.
Aj mladší Dominik mal pred rokmi vážnu nehodu
Osud sa s jej rodinou kruto zahral. Pred piatimi rokmi Mária takmer prišla o mladšieho syna Dominika. Chlapec skončil pod kolesami auta a zrážku takmer neprežil. Desaťročného chlapca previezli vrtuľníkom do Banskej Bystrice. Mal poškodený mozog, zlomený členok, poškodenú krčnú chrbticu i pľúca. Po nehode dieťa upadlo do bezvedomia. V kóme bolo viac ako mesiac. Lekári nakoniec boj o jeho život vyhrali. Brat Janko však už také šťastie nemal. „Môj starší syn odišiel do neba za svojím otcom,“ hovorí Mária.
Smrť syna je už piatym nešťastím v rodine. „Necelý rok pred Dominikovou nehodou som pochovala manžela. Mal len štyridsaťštyri rokov. O šesť týždňov neskôr zomrela jeho mama, po nej nasledoval bol môj otec. Jankova smrť je už piatym nešťastím, ktoré nás postretlo. Nerozumiem tomu, čím sme si to zaslúžili. Tej bolesti je v našej rodine priveľa,“ povie smutným hlasom.
Svoj sľub nedodržal
Máriin starší syn sľúbil svojmu otcovi, že bude mamke i mladšiemu bratovi oporou. Dlho si robil výčitky za svojho brata, ktorého neustrážil pred nehodou. Janko sa vyučil za elektrikára, ba dokonca si v chudobnom regióne našiel aj prácu. „V ten osudný deň mi volal niečo pred pol štvrtou. Povedal mi, že ide von, ale nebude dlho. Zvykol mi hovoriť drahá moja. Keď som mu volala o tri hodiny neskôr, už mi nedvíhal telefón. Mala som zlú predtuchu,“ hovorí Mária.
Dvadsaťročný mladík sa vybral so skupinou kamarátov oslavovať na chatu neďaleko rybníka v Sklabinej. Popíjali. Mládež často zvykne popíjať. Nepremyslene, len tak z dlhej chvíle alebo zo srandy. Večer začalo byť Jankovi zle. „Kamaráti ho uložili do vedľajšej izby. Keď k nemu prišli o druhej v noci, bol už mŕtvy. Keby zavolali záchranku, keby ho nenechali samého, mohol ešte žiť. Tých keby je viac. Život mladému človeku však už nič nevráti. „Pochovali sme ho až po týždni. Súdna pitva potvrdila, že mal opuchnutý mozog. Mohlo to byť aj z alkoholu. Bolí ma však, keď niektorí novinári o mojom Jankovi povedali, že sa upil k smrti. Môj syn taký nebol. Dal sa však ovplyvniť kamarátmi,“ tvrdí Mária.
Budúcnosti sa obáva
Mŕtvy chlapec zlomil srdce svojim najbližším. Jeho brat Dominik je ťažko zdravotne pos-tihnutý. Stále nechce uveriť, že jeho starší brat už s ním nie je.
„Neviem, ako to všetko zvládneme. Všetci traja sme boli na seba citovo veľmi naviazaní. Janko mal v decembri haváriu. Vtedy mi povedal, že to berie ako varovanie, že už nikdy nebude piť. Asi sa to všetko malo stať. Už verím na osud, ktorý dokáže byť krutý,“ myslí si Mária Zaťková, útla žena, ktorá si statočne nesie svoj kríž tu na zemi.
