TREBEĽOVCE. Kedysi sa deti tešili, že mali handrové bábiky. Dokázali sa s nimi hrať dlhé hodiny. Pani Daniela už nie je dieťa, ale s handrovými bábikami ju spája neviditeľné puto. Vyrába ich už tretí rok. Jednoducho v nich našla záľubu. Bábiky rôznych veľkostí zdobia jej príbytok.
„Raz som u sestry videla peknú bábiku z látky. Veľmi sa mi zapáčila. Tak som poprosila ženu, ktorá jej vdýchla dušu, aby mi ukázala výrobný postup. Pani Milota Gašperíková z Ružomberka ma milo prijala a za jedno popoludnie mi ukázala, ako sa bábiky robia,“ hovorí Daniela Šuleková.
Mená im radšej nedáva
Bábiky vyrába z kusov látky. Vnútro vyplní špeciálnym mäkkým materiálom. Vlasy sú z vlny alebo bavlnky. Dáva si pozor na každučký detail. „Snažím sa, aby moje bábiky boli krásavice. Blúzka musí ladiť so svetríkom a šaty s topánočkami. Handrové bábiky nie sú len peknou dekoráciou, dá sa s nimi aj dobre zahrať,“ usmieva sa ich majiteľka.
Väčšinou sú jej „slečny“ rozprávkové postavičky. Mená im radšej nedáva, aby jej nebolo za nimi až tak smutno. Jednu bábiku vyrobí za dva týždne. Tú prvú darovala mame. Odvtedy ich už boli desiatky a väčšinou skončili v rukách jej priateľov.
Babka bylinkárka
„Keď vyrábam bábiky, som šťastná. Táto ručná práca je pre mňa zároveň relaxom. Niektoré bábiky z mojej dielne už boli aj na výstave v Prahe. Mojím snom je vyrábať porcelánové bábiky, ale na to by som potrebovala iné kurzy. Veľa voľného času nemám a tak niekedy šijem a vymýšľam v noci,“ hovorí Trebeľovčanka. Jedno je isté, všetky jej bábiky sú vydarené dielka. Maľované oči mala len jej prvá bábika. Tie ostatné už majú vkladané. „Niektoré sú tanečnice, iné majú dlhé vlasy, rozpustené či zapletené do vrkočov, ale ušila som už aj babku bylinkárku. To bola moja prvá bábika, ktorú som podarovala svojej mame,“ hovorí pani Daniela.
