PRÍBELCE. Naučiť sa hrať na fujare či gajdách nie je vraj ľahké ani ťažké. Všetko sa dá naučiť, keď má človek dostatok elánu a chuti. Andrej Babiar má dvadsaťdeväť rokov a ako zvykne o sebe hovoriť, v tomto smere je samouk. Najskôr si zaumienil, že ako prvé sa naučí trilkovať slovenské pesničky na fujare.
„Hra na tomto nástroji sa mi veľmi zapáčila. Tak som si povedal, že sa naučím fujary aj vyrábať,“ hovorí sympatický folklorista.
Drevo si hľadá sám
Za deväť rokov vyrobil niekoľko fujár. Drevo na ne si hľadá sám. Chodí na prechádzky do prírody a pozoruje, ktoré by bolo najlepšie. „Najlepšie je drevo z čiernej bazy, ktoré musí minimálne dva roky schnúť. Baza má mäkké jadro, ktoré sa dá dobre vyvŕtať. Potom stačí mať už len trpezlivosť. Na nejakú komerčnú výrobu by som si netrúfol. Moje fujary sú väčšinou darčeky alebo suveníry,“ priznáva sa Príbelčan. Najdôležitejší je hlas fujary.
„Každý majster má na to osvedčený grif. Vytvára si svoje miery a málokto prezradí svoje tajomstvo,“ hovorí majster. Osobitnú kapitolu pri výrobe fujár tvorí ich zdobenie. „Najskôr som ich zdobil rôznymi technikami, no potom som sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Ozdobou mojich fujár je samotná kôra,“ tvrdí majster, ktorý je členom folklórnej skupiny Bažalička.
Príbelce preslávil majster Ján
„Keď som začal navštevovať náš súbor, stretol som sa aj s gajdami. V Príbelciach žil ozajstný majster, ktorý ich vyrábal. Volal sa Ján Pavlov a spod jeho rúk vychádzali vzácne skvosty. Pavlov mal prezývku Bobsám, ale zvykli ho volať aj Báťa páleničný. Keď niekde v dedine zarezali teliatko alebo ovcu, on si ich vedel vyrobiť a zošiť z nich mech. Okrem toho, že vedel gajdy vyrobiť aj na ne hrať, vedel o nich pekne rozprávať,“ spomína na gajdoša Andrej.
Gajdy sa podľa neho ťažko ladia. Doma má niekoľko kusov. Prvé gajdy mi vyrobil Juraj Dufek, ktorý gajdám rozumie. Podpoľanie a oblasti Hontu, Novohradu a Gemera sú domovom trojhlasných gájd s otvoreným koncom melodickej píšťaly. Volajú sa gajdice. Od smrti posledného príbelského gajdoša Jána Pavlova uplynulo viac ako štyridsať rokov. Vďaka Andrejovi v Príbelciach opäť počuť hlas gájd. A nielen tam, vďaka gajdošom z folklórnej skupiny Bažalička aj po celom Slovensku a v zahraničí.
