LUČENEC. Niekomu láska k hudbe vydrží rok, niekomu celý život. Rudolf Václavík je do hudby zamilovaný už vyše šesťdesiat rokov. Začiatky však boli ťažké. Vyrastal totiž v sirotinci a k prvej harmonike sa dostal nie práve najčestnejším spôsobom.
„Ukradol som ju na jarmoku. Mal som vtedy sedem rokov a harmonika stála dve koruny. Pre mňa, chlapca zo sirotinca, to bol hotový majetok. No túžba vlastniť ju bola silnejšia, a tak som ju potiahol. Keď sa ma večer vedúci opýtal, odkiaľ ju mám, klamal som, že mi ju podaroval jeden predavač. Veľmi som sa hanbil, no nemohol som inak,“ spomína Lučenčan. Vedúci mu pohrozil, že na druhý deň pôjdu za tým predavačom a opýtajú sa ho, ako to bolo. Malý Rudo sa zľakol, preto potajme opäť zašiel na jarmok a priznal sa predajcovi, že ho okradol. Mužovi sa dieťaťa uľútostilo a tak mu harmoniku nechal. „Bol som nesmierne šťastný a keď som mal voľnú chvíľu, vždy som na nej fidlikal,“ hovorí pán Rudolf.
Keď mal štrnásť rokov, odišiel sa učiť za sklára do Katarínskej Huty. Tu sa naučil hrať na mandolínu. „Prvá skupina, v ktorej som hral, sa volala Matišek. Neskôr som sa stal členom skupiny Medvedí tanec a po čase som si založil vlastnú kapelu Kryštál. To už som vedel hrať na harmoniku, mandolínu, heligónku i gitaru. Dnes už hádam neexistuje nástroj, na ktorý by som nevedel hrať. Dokonca viem vylúdiť melódiu aj z pohárov,“ usmieva sa pán Rudolf.
Láska k hudbe ho sprevádzala celý život. Privyrábal si v bare, zakladal súbory, chodil po súťažiach a učil. Kultúra mu dávala krídla. Ako vedúci v pionierskych táboroch sedel večer s deťmi pri ohníku a učil ich trampské piesne.
„Svoj sen som si splnil pred dvanástimi rokmi, keď som spolu so svojimi synmi, Mirkom a Petrom, natočil štyri cédečká. Hoci sa na pultoch obchodov nikdy neobjavili, pre mňa to bol najkrajší darček,“ hovorí talentovaný hudobník.
A hoci má už takmer sedemdesiat rokov, nevynechá ani jednu príležitosť zahrať si. Či už pri vynášaní Moreny alebo pri bazéne v Podhájskej, všade má vďačných poslucháčov. „Je to fantastický pocit. Sedíte pri bazéne, nohy si máčate vo vode, v rukách máte harmoniku a spolu s vami si pospevuje celý bazén nadšených ľudí,“ spokojne sa usmieva hudobník Rudolf Václavík.
