LUČENEC. Na dianie v LAFC sa doposiaľ v médiách nevyjadroval. Vie, že finančná situácia klubu nie je ružová. Napokon, peniaze sú aktuálne boľavým miestom mnohých slovenských klubov. Aj v hráčskej kabíne to neraz poriadne vrie. Napriek tomu tvrdí, že osud lučeneckého futbalu mu nie je ľahostajný a záleží mu na tom, aby sa LAFC v druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži udržal. Dôkazom toho je aj jeho takmer desaťročné sponzorovanie klubu. Viceprezident LAFC Karol Báťka sa rozhodol prehovoriť. Mrzia ho niektoré medializované vyjadrenia, ktoré sa podľa neho nezakladajú na pravde.
Pred jarnou časťou futbalovej sezóny 2010/2011 ste sa zhostili funkcie viceprezidenta LAFC. Aká bola vtedy finančná situácia klubu, respektíve vedeli ste, aký bude jeho rozpočet na ďalšie fungovanie?
- Po posledných komunálnych voľbách, keď nastala zmena na poste primátora mesta, bolo futbalové dianie v LAFC neisté. Nová pani primátorka poverila úlohou fungovania LAFC pánov Júliusa Šimona a Tomáša Majoroša. Ich hlavnou úlohou bolo vytvoriť nové vedenie klubu, ktoré bolo v tej chvíli otázne. Tomáš Majoroš oslovil okrem iných aj mňa, či by som nemal záujem o funkciu viceprezidenta LAFC. Súhlasil som, keďže som už bezmála desať rokov sponzorom lučeneckého futbalu, hoci som nikdy nevykonával žiadnu funkciu v štruktúrach klubu. Vypočul som si víziu T. Majoroša, kde mi načrtol aspoň hrubé kontúry, že ako a hlavne za čo, teda s akými financiami vieme disponovať. Vedeli sme, že bývalé vedenie LAFC figurovalo s rozpočtom od mesta v sume 200–250-tisíc eur a aj tak malo problémy s jeho vykrytím. Po rokovaniach, kde som síce nebol osobne prítomný, ale bol som oboznámený s ich obsahom a priebehom, mi bolo tlmočené, že môžeme počítať zhruba s rovnakým rozpočtom od mesta, plus my sme mali pripravené nejaké sponzorské peniaze. Na základe toho som usúdil, že futbal v Lučenci môže fungovať ďalej a že môžeme odohrať II. futbalovú ligu so cťou.
A aká bola skutočnosť?
- Mestom bola schválená dotácia vo výške 126-tisíc eur, z toho na mládež 20-tisíc eur. Bola vytvorená nová štruktúra klubu. Prezidentom sa stal Július Šimon, ja spolu s Tomášom Majorošom sme sa zhostili postu viceprezidentov, začala fungovať nová správna rada v zložení: viceprimátor mesta Lučenec pán Baculík a páni Bystriansky, Mrva, Svorad a Virág. Trénerom áčka zostal Jozef Škrlík. V tejto zostave sme odohrali zvyšok súťaže. Ešte pred začiatkom druhej polovice súťaže (sezóna 2010/2011) sme však museli vyriešiť finančné resty predošlého vedenia klubu. Len nevyplatené výplaty, a to nielen hráčov, ale aj všetkých trénerov, vrátane mládežníckych trénerov, nás v hrubom stálo 10-tisíc eur. Tiež sme museli vyriešiť hráčsky káder, keďže nám zostal len jeden náš hráč Petr Jeníček a v podstate sme žiadnych iných hráčov nemali. Takže bolo treba urýchlene riešiť hosťovania a prestupy hráčov, čo tiež vyšlo na približne 12-tisíc eur. Ďalej bolo treba riešiť štartovné, čo v hrubom stálo 5-tisíc eur. Takže súťaž sa ešte ani nezačala a suma približujúca sa k 30-tisíc eur už bola vyplatená. Staré podlžnosti nám naozaj poriadne ukrojili už z beztak nízkeho rozpočtu. A to nehovorím o všelijakých exekúciách a iných nášľapných mínach, ktoré nás sprevádzali celou sezónou a stáli nás nemalé finančné čiastky. Pri vytvorení kádra sme vtedy spolupracovali najmä s trénerom Jozefom Škrlíkom a počet hráčov v mužstve bol 19. Na ich mesačný plat nám bolo v hrubých číslach potrebných 13-tisíc eur, pričom zdôrazňujem, že sa nám výrazne podarilo znížiť platy hráčom aj trénerom A mužstva a tiež dorastu v porovnaní s minulým vedením. Pri týchto číslach sme si nielen ja, ale aj celé vedenie klubu a tiež členovia správnej rady uvedomovali, že tých peňazí je málo a tak to buď vzdáme alebo ideme do novej sezóny s rizikom a budeme hľadať všetky možné spôsoby (sponzorov), aby sme zabezpečili zvyšné finančné krytie. Ešte raz zdôrazňujem, bolo to rozhodnutie celej správnej rady, nielen moje a Majorošove.
V novej súťaži došlo k zmenám v správnej rade. Pribudol pán Kováč, ktorý sa mal starať o mládež a skončil pán Virág. Rozhodlo sa, že mládež a žiaci sa oddelia od A mužstva. Vďaka sponzorom a musím povedať, že aj vďaka veľkej podpore viceprimátora p. Baculíka (neustále zháňanie sponzorských peňazí) a nás, vedenia, ktorí sme vkladali do futbalu vlastné peniaze, klub stále žil, aj keď to vôbec nebolo jednoduché. Napokon, matematika nepustí. Dotácia z mesta bola 105-tisíc eur bez mládežníckych peňazí, a my sme na súťaž potrebovali: staré resty len v hrubých číslach 27-tisíc eur, poplatky na zväz cca 22-tisíc eur, platy hráčov 156-tisíc eur, strava tiež v hrubom 9-tisíc eur. Keď sa to spočíta, tak naozaj v hrubých číslach je to čiastka okolo 214-tisíc eur. A to nerátam chod klubu (hospodári, rozhodcovia a rôzne iné materiálne veci), čo tiež predstavuje nemalú čiastku. A to garantujem, že sme mali jeden z najnižších rozpočtov, ak nie vôbec najnižší, v celej prvej lige. Dokonca si myslím, že lídri tretej ligy hrajú s vyšším rozpočtom.
Myslím si, že aj pri tejto neľahkej situácii sa v klube zmenilo veľa k lepšiemu – dokončila sa ubytovacia časť pre hráčov, kde momentálne bývajú všetci hráči, ktorí nie sú z okolia. Zmenili sa útroby štadióna, A mužstvo dostalo úplne novú šatňu, čim vznikla aj pre mládež jedna nová šatňa. Dokončila sa regeneračná miestnosť, celé útroby štadióna dostali nové farby. Vznikla VIP miestnosť, pretože predtým bol v klube vždy problém, kde pohostiť hosťujúcich funkcionárov, delegátov a rozhodcov. Na každom inom štadióne to tak bolo. Chvalabohu, je tak tomu už aj u nás. V rámci možností sme skrášlili priestory na štadióne. Samozrejme, chceli by sme spraviť aj viac, no bohužiaľ, finančných prostriedkov viac nebolo.
Doposiaľ ste sa ako viceprezident klubu mediálne nezviditeľňovali, prečo ste sa tak rozhodli urobiť teraz?
- Ako som už spomínal, v lučeneckom futbale sa pohybujem približne desať rokov. Môj otec bol aktívny hráč Lučenca a verím, že futbalovej verejnosti je známy. Preto sa za seba, ale aj za neho musím vyjadriť k medializovaným článkom a tiež k informáciám, ktoré v poslednej dobe počúvam a sú plné klamstiev. Chcem, aby futbalová verejnosť aspoň trochu videla, koľko peňazí je potrebné na fungovanie klubu účinkujúceho v druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži. Ja som v LAFC len finančne vypomáhal a preto si vyprosím reči niektorých ľudí, ktorí nemajú ani šajnu, ako to v takom klube vyzerá, že ako sa my na ňom nabaľujeme. Nikdy som nemal potrebu sa zviditeľňovať v médiách, oslovovať novinárov, vypisovať články alebo sa nejako inak v tomto smere prezentovať. Pohár mojej trpezlivosti však pretiekol.
Môžete byť konkrétny?
- Môžem začať naposledy zverejneným vyjadrením pána Michalíka (pozn. brankár LAFC) ohľadom nevyplatených platov. Človek, ktorý nikdy nič iné nerobil, len hral futbal a asi vôbec netuší, ako to v štruktúrach normálneho klubu býva, hovorí také nezmysly, že vraj ja a pán Majoroš sme staré vedenie a dlžíme hráčom peniaze. Netuším, odkiaľ to nabral. Buď je nevedomý alebo klame. Ja si osobne myslím, že z každého rožku trošku. Ako som sa už zmienil o štruktúrach klubu, je každému normálnemu človeku jasné, že finančnú situáciu v klube riešila celá správna rada. Teda aj to, že nám chýbajú peniaze na platy, konkrétne v tej dobe septembrová výplata.
Na popud viceprimátora pána Baculíka boli hráči pozvaní na správnu radu, kde im bolo povedané, že peniaze im budú vyplatené, ale s meškaním. Zástupcovia mužstva, vrátane pána Michalíka, súhlasili s dátumami, ako budú peniaze vyplatené, teda kedy septembrová, kedy októbrová a ďalšie výplaty. Septembrová výplata bola hráčom vyplatená v presne dohodnutý termín. Vyplatili ju páni Baculík a Svorad. Aj napriek tomu odmietli hráči v decembri trénovať a odišli domov, hoci im bolo povedané, kedy dostanú októbrovú výplatu. Mimochodom, dostali ju presne načas. V deň vyplatenia októbrovej výplaty im bol oznámený približný termín vyplatenia novembrovej výplaty. V deň prvého tréningu v novom roku im bol tento dátum upresnený na 20. januára 2012. Tiež im bolo oznámené, že pán Majoroš odstúpil z funkcie viceprezidenta LAFC a prišiel nový člen správnej rady pán Koreň.
Správna rada zasadala 18. januára 2012 a hlavným bodom programu bol rozpočet na ďalšiu sezónu, ktorý mal pripraviť pán Koreň. Ako som už povedal, v dnešnej zložitej finančnej situácii bola atmosféra na správnej rade búrlivá, rozpočet sa zatiaľ neschválil a bol presunutý na ďalší týždeň. Pán viceprimátor Baculík nás informoval, že kým nebude rozpočet schválený, tak peniaze z mesta nebudú. A čo sa stalo? Mužstvo odmietlo odohrať prípravný zápas s Kalinovom, vedomé si slov p. Baculíka. A pán Michalík, hoci vedel o tomto probléme, verejnosť prostredníctvom novín informuje, že páni Majoroš a Báťka sú príčinou, prečo nedostali hráči výplatu. Podľa mňa je to ďalšie jeho klamstvo.
Dovolím si pozastaviť sa nad týmto problémom. V dnešnej dobe, keď je kríza a keď mnoho ľudí musí čakať na výplatu a sú radi, keď ju vôbec dostanú, musia chodiť do zamestnania a ťažko pracovať, keď šport zostáva na okraji záujmu, keď sú podmienky na jeho rozvoj a ďalšie fungovanie takmer mizivé, tak si naozaj každý, kto dáva do športu peniaze, zaslúži len slová chvály. Tých ľudí je stále menej a menej. Naopak, nájdu sa ľudia, ktorí akoby nechceli alebo nevedeli pochopiť momentálnu situáciu. To, čo sa aktuálne deje v šatni LAFC, je pre mňa nepochopiteľné. Pýtal som sa aj v iných kluboch, aká je ich finančná situácia a okrem štyroch klubov účinkujúcich v našej súťaži je to všade náročné. Aj inde meškajú výplaty, no hráči si nedovolia štrajkovať. Len u nás je to inak a ja tuším, kto je toho iniciátorom. Proste, týmto hráčom asi na LAFC nezáleží. Ja sám so veľmi zvedavý, ako túto situáciu bude správna rada riešiť. Naozaj by sa mala zamyslieť nad tým, že v hráčskej kabíne niečo škrípe. Tiež si neodpustím poznámku, že namiesto toho, aby hráči trénovali a rozmýšľali nad tým, že ako stojíme, že na ihrisku hrajú oni a nie funkcionári, že veľa zápasov si prehrali sami, že sme v tabuľke tam, kde sme a o to sa veľkou mierou pričinili sami, konajú tak, ako konajú. Mali by si uvedomiť, že lučenecký divák chce druhú najvyššiu slovenskú futbalovú súťaž, že je pre nás prvoradé zachrániť sa v nej. Takže hráči by mali v prvom rade najmä trénovať. Pre mňa osobne je záchrana v II. lige prvoradá. Ak by to malo padať na mojej osobe, tak radšej odstúpim z funkcie, no futbalu budem pomáhať aj naďalej rovnako, ako tomu bolo doposiaľ. Ale predtým by som rád videl konkrétne kroky k záchrane (najmä finančné), keď sa nájde sponzor (avšak zmluvne podchytený), ktorý pokryje rozpočet a bude chcieť svojich ľudí na hlavných postoch. Vtedy naozaj rád odstúpim z funkcie.
Nemôžem si však odpustiť ešte jeden postreh. Mám taký pocit, akoby v tomto meste niektorým ľuďom na futbale vôbec nezáležalo. Je im jedno, či hráme II. ligu, či vypadneme alebo budeme hrať nejakú nižšiu súťaž. Podotýkam, že sa to týka aj iných športov. Prečo v iných mestách funguje šport ako taký na oveľa lepšej a kvalitnejšej úrovni? Túto otázku si musia poloziť predovšetkým ľudia, ktorí o tomto meste rozhodujú. Mám tým na mysli vedenie mesta, poslancov, no aj podnikateľov. Mali sme tu basketbal, ktorý skončil neslávne. Chceme, aby tak skončil aj futbal? Prečo to inde funguje a u nás nie? Alebo naozaj chceme, aby deti sedeli pri počítačoch, tí starší pri poháriku alebo nebodaj niečom horšom? Veď funkcia mesta je aj o tomto. Podľa mňa je futbal najmasovejším športom na Slovensku a tak by sme k nemu mali aj pristupovať. To je však len moja úvaha. Na záver chcem vysloviť pochvalu tým, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pomáhajú prežiť lučeneckému futbalu a to nielen LAFC, ale aj futbalu, ktorý sa hrá v nižších súťažiach. Bez nich by tento šport ako taký neprežil.
Poznámka: S viceprezidentom LAFC Karolom Báťkom sme sa rozprávali uplynulú stredu (25. 1.). Vo štvrtok (26. 1.) opäť zasadala správna rada klubu a zaznamenali sme pozitívnu informáciu. Našiel sa sponzor, ktorý prejavil záujem podporiť klub nemalou finančnou čiastkou. „Teší ma príchod nového sponzora, ktorý by výrazne prispel k stabilizovaniu finančnej situácie v LAFC. V prípade, že dôjde k jeho zazmluvneniu, bude určite dobré, keď bude zastávať aj funkciu štatutára. V tomto prípade sa ja svojho postu rád vzdám, no opäť pripomínam, že osud lučeneckého futbalu mi nie je ľahostajný a budem mu pomáhať rovnako ako doposiaľ,“ vyjadril sa uplynulý piatok (27. 1.) Karol Báťka.
