LUČENEC. Od detstva túžila po javisku, na ktorom by spievala. Narodila sa však v sedliackej rodine a tak museli ísť jej plány študovať hudbu bokom. Napriek tomu sa vďaka svojmu talentu na dosky, čo znamenajú svet, dostala. Stala sa z nej ochotnícka operetná speváčka. Anna Bírová spievala pod umeleckým menom Bíróné Vámos Anikó.
Dnes má pani Anna 70 rokov a v spomienkach sa často vracia do čias, keď jej tlieskala preplnená sála. „Moje detstvo bolo pekné. Vyrastala som v Bušinciach. U nás doma sa často spievalo. Pri akejkoľvek príležitosti - pri varení obeda či rodinných návštevách. Mojím vzorom bol otec, ktorý vedel zanôtiť desiatky piesní,“ spomína dnes už Lučenčanka. Vyučila sa za predavačku. Jej spevácke začiatky odštartovali, keď mala sedemnásť. „Dostala som sa do divadelného ochotníckeho súboru Csemadok. Bola som mladá, mala som talent a tak ma obsadzovali takmer do každého predstavenia. Keď som mala devätnásť rokov, sledovala som v operetné predstavenie v Redute. Hneď v prvom dejstve sa zrútil strop. Predstavenie nedohrali. Reduta sa na dlhé roky zavrela,“ spomína pani Anna.
Zamilovala si časopis o divadle a hudbe. Bol to mesačník, ktorý sa na dedine nedal kúpiť. Tak jej mama stála pri autobuse a hľadala niekoho, kto by jej ho každý mesiac z mesta priniesol. Anna hltala každú jeho stranu. Bola pyšná na každú rolu, ktorú dostala. „No taká najväčšia bola v operete Baštová promenáda 77. S ňou sme sa dostali aj do Košíc. Obecenstvo nám v Košiciach pripravilo nevídané ovácie. S touto operetou sme precestovali celé Slovensko,“ spomína ochotnícka speváčka.
Spomína si aj na operetný večer v obnovenej Redute v roku 1994, kedy sa do historickej budovy opäť vrátila opereta. „Stretli sme sa tam starí známi. Spievali sme, bavili ľudí a spomínali na staré časy,“ usmieva sa pani Anna. Spievať prestala pred desiatimi rokmi, pretože mala vážne zdravotné problémy. Dnes žije ako väčšina dôchodcov. Číta, pletie, sleduje televíziu, chodí na prechádzky, stretáva sa s priateľkami a keď môže, navštívi každučké podujatie v meste.
