LUČENEC. Na svojom konte má veľa ocenení z literárnych súťaží, no za svoj najväčší úspech považuje zbierku básni Deštrukcia podľa času. Vyšla len pred troma mesiacmi a mladý Lučenčan Martin Dzúr ňou debutoval. Hoci pracuje ako policajt, písanie je stále jeho najväčšou záľubou.
„Básne do zbierky som zhromažďoval viac ako desať rokov. Hľadám v nich odpovede na partnerské vzťahy, ale zamýšľam sa aj nad sociálnymi otázkami,“ hovorí Martin. Má tridsať rokov a básne začal písať už na základnej škole. Píše preto, lebo ho to baví. Vždy keď ho kopne múza, vezme do ruky pero a píše. Venuje sa nielen tvorbe poézie, ale aj prózy.
Prvý krok k dráhe spisovateľ
Je presvedčený o tom, že na oslovenie pán spisovateľ má právo len málo autorov. „Moja knižka je len prvým krôčikom na ceste k tomuto osloveniu. Apropo, krokov netreba veľa, ale je potrebné ich robiť rozumne a každý jeden poriadne zvážiť. Tak ako aj iné kroky v našich ostatných spoločenských rolách,“ usmieva sa Martin. Hovorí, že tvorbu nemožno znásilňovať.
„Vytvoriť báseň, pri ktorej máte pocit, že by mohla byť v knižke, trvá niekedy päť minút, inokedy šesť mesiacov. Pri próze je to podobné,“ vysloví Martin nahlas svoje presvedčenie. Knihy, ktoré číta, si dôkladne vyberá. Má na to vraj minimálne dva dôvody. Prvým dôvodom sú literárne kritériá a druhým nedostatok voľného času. „Rád siaham po pôvodnej slovenskej tvorbe, nielen najnovšej, ale aj po starších autoroch. Som toho názoru, že človek by mal poznať svoje kultúrne korene. Aby sme objavili skutočne dobrú knihu, nemusíme zákonite čítať zahraničnú literatúru. Okrem toho, prekladom sa vždy niečo z originálu stráca, napríklad jedinečné významové pozadia niektorých slovných spojení. Z tohto pohľadu som rád, že popri slovenskej som odchovaný aj na česky písanej literatúre. A keďže český knižný trh je rozsiahlejší, je to výhoda aj smerom k tým zahraničným autorom,“ priznáva.
Báseň je aj hra s čitateľom
Zúčastňuje sa sedení v literárnych kluboch. „Na takýchto sedeniach mávame častokrát tvorivé dielne, kde sa človek „rozpíše“. Vzniknú tak zaujímavé produkty, z ktorých som aj ja mnohé uverejnil časopisecky, naposledy začiatkom januára v Novohradských novinách pri prezentácii literárneho klubu V. L. A. S. Ale produkty tvorivých dielní sú také remeselné výtvory, ktorým neraz chýba duša,“ hovorí.
Práve duša je pre básnika dôležitá. Ak sa mu pohne, dostane na papier to najlepšie zo seba. „No dôležitá je aj téma a spracovanie. Pri hľadaní tvorivých pohnútok musíte byť schopný citlivo reflektovať to podstatné z okolia alebo sebareflektovať dôležité z vášho vnútra. Tvrdiť však, že báseň je presným zrkadlom autorovho prežívania a života, by bolo asi prehnané. Autora básne možno totiž málokedy stotožniť s jej subjektom, pretože báseň funguje aj ako akási hra s čitateľom,“ hovorí Lučenčan. Plánov do budúcnosti má veľa. Medzi nimi aj písanie. „Poézia nie je masová záležitosť. Je určená pre úzku skupinu ľudí, ktorá si k nej nájde cestu a ktorá jej rozumie,“ dodá na záver.