HNÚŠŤA. Bieda na ňu cerila zuby veľakrát v jej živote. Už vtedy, keď bola dieťa. Otec jej zahynul pod kolesami vlaku a táto tragédia zanechala stopy na psychike jej mamy.
„Chradla nám pred očami. Zašlo to až tak ďaleko, že moji dvaja mladší súrodenci sa dos-tali do pestúnskej starostlivosti. Ja som ostala doma. Mama ma potrebovala. Niekedy som bola už taká unavená, že som ledva stála na nohách,“ spomína na zúfalé okamihy zo svojho života pani Marcela Máscová. Hoci má len tridsaťsedem rokov, ťažký osud sa podpísal na jej tvári. Je strhaná a v očiach má strach z budúcnosti.
Zoznámila sa s vdovcom, ktorý mal dve deti
Keď mala dvadsaťdva rokov, jej ťažko chorú mamu umiestnili do ústavu do Veľkého Blhu a Marcela sa začala pretĺkať životom sama.
„Zrazu som mala pocit, že som voľná ako vták. Nemusela som byť sústavne pri maminom lôžku a konečne som mohla začať žiť. Spriatelila som sa s mužom, o ktorom som si myslela, že je to najlepší chlap na svete. Poznali sme sa už od detstva. Bol vdovcom, ktorý sa nevyhýbal práci a najmä neholdoval alkoholu. Jeho manželka odišla z tohto sveta dobrovoľne. Obesila sa na povale ich domu. On ju našiel a to zanechalo na ňom stopy. Začali sme spolu žiť. Môj priateľ mal dve deti. Veľmi chcel, aby sme bývali všetci spolu. Tak ma nahovoril, aby sme môj jednoizbový byt vymenili za dvojizbový,“ spomína mladá žena.
Na doplatenie si zobrali pôžičku. Žili ako šťastná rodina. Narodil sa im synček, ktorý mal však od samého začiatku zdravotné problémy. Nemal ešte ani rok, keď Marcelko vážne ochorel. „To na ňom zanechalo stopy, mierne zaostáva vo vývoji,“ hovorí pani Marcela.
Hlava rodiny skončila v ústave
Už sa zdalo, že ich život sa ustáli do normálnych koľají. Potom však prišla ďalšia rana osudu. „Manžel prišiel o prácu a to ho veľmi položilo. Žiaľ začal utápať v alkohole. S počtom vypitých pohárikov sa menila aj jeho povaha. Začal nás týrať. Psychicky aj fyzicky,“ tvrdí Marcelkova mama. Alkoholické peklo naberalo na obrátkach. Otec troch detí bol triezvy len málokedy, väčšinou bol pod vplyvom alkoholu. Viackrát sa pokúsil o samovraždu a nakoniec skončil v ústave v Neporadzi.
„Zbavili ho svojprávnosti a všetko ostalo na mojich pleciach. Syn, domácnosť, pôžička. Samozrejme, že som to nezvládala utiahnuť, úroky na dlžobe rástli a nakoniec sme prišli o strechu nad hlavou,“ hovorí so slzami v očiach Marcela.
Hľadajú nový domov
Spolu so svojím synom by skončila na ulici, kedy sa nad ňou nezľutoval mamin známy. „Dal nám vo svojom dome jednu izbu. No nemôžeme tu ostať naveky. Naozaj neviem, kam máme ísť. Pracujem na aktivačných prácach a vždy, keď sa mi naskytne nejaká brigáda, idem si privyrobiť. Náš príjem je však nízky. Na mesiac máme spolu so synom 204 eur. Sotva to stačí na stravu. Niekedy si ani sama nedoprajem, len aby mal čo jesť Marcelko. Rada by som si naš-la domov u dobrých ľudí. Pomohla by som im so všetkým. S nákupmi, záhradou, starostlivosťou o dom či byt, proste so všetkým, čo by potrebovali,“ tvrdí matka šesťročného chlapca. Verí, že jej príbeh osloví niekoho, kto jej dá šancu na nový život.
