LUČENEC. Bezdomovci prežívajú ťažké časy. Trápia ich silné mrazy a sneh. Pomocnú ruku v Lučenci im podáva Slovenská katolícka charita. V okresnom meste funguje už deviaty rok. Začínala s tromi dobrovoľníkmi, v súčasnosti ich je jedenásť. V týchto mrazivých dňoch uvaria denne až dvanásť litrov čaju a rozdajú päť kusov chleba. Ľudia bez strechy nad hlavou dostanú v priestoroch charity aj teplú polievku. Teplá strava ich v týchto dňoch doslova drží pri živote.
„Minulý rok sme bezdomovcom v čase najväčších mrazov platili dokonca aj mestskú nocľaháreň. Zaplatili sme za nich vyše tristo eur. Žiaľ, v tomto roku nám peniaze na nocľaháreň nezvýšili. Preto sa aspoň snažíme mať priestory charity otvorené už od ôsmej ráno do tretej popoludní,“ hovorí Daniela Nagyová, vedúca charity.
Bezdomovcom sa rozprávať nechcelo
V čase našej návštevy sme v charite stretli viacerých bezdomovcov. Do reči ani jednému nebolo. „O svojom príbehu vám nebudem rozprávať. O domov som prišiel pred dvadsiatimi rokmi. Je to už dávno a život na ulici vás veľa naučí. Bývalí priatelia sa vám otočia chrbtom a keď vás stretnú na ulici, tvária sa, že vás nepoznajú. Je to hrozné. V podstate ste nik-to. Ste len bytosť, ktorá sa snaží prežiť. Každý z nás tým svojím spôsobom,“ hovorí muž, ktorému ťažko odhadnúť vek. Aj tridsiatnici po piatich rokoch na ulici vyzerajú ako päťdesiatnici. Chlap, ktorý vedľa nášho spovedníka popíja čaj, súhlasne prikývne.
„Nikto, kto to nezažil, to nevie pochopiť. Život na ulici je ťažký. Doslova je to boj o prežitie. Sme vďační za všetko. Prežiť môžeme len vďaka takým ľudom, akí sú tu v charite. Títo dobrodinci nám veľmi pomáhajú. Dajú nám najesť i čisté šaty. A čo je podstatné, berú nás ako ľudské bytosti,“ hovorí muž, ktorý na ulici žije päť rokov.
Ich pomoc nie je len materiálna
V pracovnej náplni tunajších dobrovoľníkov nie je len sociálna pomoc, ale i poradenstvo a materiálna pomoc v núdzi. „Chodí k nám okolo tridsať bezdomovcov. Snažíme sa pomôcť im nielen jedlom a šatstvom, ale aj pri vybavovaní a vypisovaní rôznych tlačív. Niekedy sa nám podarí pre týchto ľudí vybaviť aj nemožné. Napríklad zaradiť ich do evidencie o zamestnanie alebo im vybaviť príspevok v hmotnej núdzi,“ hovorí pani Daniela.
Osobitnú starostlivosť venuje katolícka charita sedemnástim ľudom v lučeneckom hospici. Pomáhajú chorým a opusteným ľudom pri vybavovaní rôznych záležitostí, sprevádzajú ich k lekárovi.
„V Lučenci žijú desiatky chudobných rodín. My konkrétne pomáhame dvadsiatim. Nosíme im potraviny, hygienické potreby, pomôžeme s nábytkom, plienkami, liekmi, preplácame deťom stravu v školách. Niektorí ľudia sa potrebujú vyrozprávať, niektorí sú utiahnutí a nepovedia vám nič. Po uliciach Lučenca sa napríklad potuluje muž, ktorý kedysi podnikal. Potom sa mu prestalo dariť. Jeho syn žije v Čechách a ani netuší, že otec býva na ulici. Keď sem príde na návštevu, oblečie sa do pekných šiat, ktoré dostane od nás a ide s ním na obed. Smutný príbeh, ale takých tu máme viac. Každý jeden takýto osud nás posúva dopredu a ešte viac utvrdzuje v tom, že naša práca je potrebná,“ hovorí priekopníčka v starostlivosti o sociálne slabších v Lučenci.
Tunajší dobrovoľníci majú veľké srdce. Za prácu, ktorú odvedú, nedostávajú peniaze. Odmenou im je vďačný pohľad tých, ktorým pomohli. A je ich veľa. Nielen v Lučenci, ale aj vo svete. Každý rok sa totiž zapájajú do akcie Boj proti hladu. „Napečieme okolo osemsto medových srdiečok, predáme ich a výťažok posielame na Haiti,“ dodá pani Daniela.
