UTEKÁČ. Veľké množstvo náhrobníkov s neslovanskými priezviskami ako Kopp, Stuhl, Deutschmann, Waldhauser, Hogl, Eisner, Ritter, Pfeffer, Raus či Zangl nájdete na utekáčskom cintoríne. Prevažne germánske mená sú tam vyryté na každom treťom kríži či mramorovej tabuli.
Život týchto ľudí je spojený s tamojšími sklárňami, ktoré koncom 18. storočia zakladali a v 19. storočí zveľaďovali najmä osídlenci z terajšieho Nemecka a Rakúska.
„Môj starý otec prišiel do Utekáča niekedy na prelome 19. a 20. storočia z Rumunska. V sklárňach robil hutmajstra, terajšieho vedúceho výroby,“ hovorí František Štromajer, ktorého poslovenčené priezvisko má tiež pôvod v niektorej z nemecky hovoriacej krajiny.
Jeho stará mama bola tiež Nemka, pochádzala zo Schwarzwaldu. V Utekáči sa v roku 1912 narodil aj Štromajerov otec Arnold, ktorý umrel len nedávno ako 96-ročný. „Niektorí otcovi súrodenci si ešte písali priezvisko po nemecky ako Strohmayer,“ pripomína.
Nemecká komunita sklárov sa v obci dobre poznala. Viacerí totiž migrovali za prácou a najmä sklárski špecialisti a majstri sa poznali z práce v iných európskych sklárňach, najmä z Čiech. Pomerne veľa ich žilo v Utekáči ešte aj v období prvej Československej republiky. Nemčinu bolo počuť nielen v samotnej fabrike, ale aj v krčmách či na ulici.
V 20. storočí, najmä v jeho druhej polovici, si však už mnoho potomkov bývalých sklárov priezvisko poslovenčilo. Zo Strohmayera sa stal Štromajer, z Goldstädtera Goldštadter. Pôvodné mená sklárov tak dnes pripomínajú len desiatky krížov a náhrobníkov na cintoríne.
