RIMAVSKÁ SOBOTA. Železný meč s pošvou z 2. storočia pred narodením Krista je predmetom mesiaca v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ako informoval archeológ Alexander Botoš, meč pochádza z obce Drňa a je jedným z najlepšie zachovaných z tejto skupiny mečov.
Zaujímavý nález našli v roku 1962 pri ťažbe piesku v obci Drňa. Porušili tam keltské pohrebisko so žiarovým pochovávaním. "Pri ťažbe piesku bol okrem iných nálezov objavený aj keltský železný meč, vložený do železnej pošvy. Tá je bohato zdobená tepanou a rytou výzdobou, ktorú tvoria geometrické, rastlinné, ako aj zoomorfné - vtáčie motívy. Kelti boli v staroveku známi svojou divosťou, húževnatosťou a bojovnosťou. Podľa antických autorov ženy bojovali rovnako statočne ako muži. Typická zbroj keltských bojovníkov pozostávala z meča, kopije a štítu," povedal Botoš.
Kelti vytvorili na území Gemera - Malohontu v období 3. a 2. storočia pred naším letopočtom pomerne významnú enklávu. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline.
"V priebehu 3. a 2. storočia pred Kristom sa u Keltov vytvoril osobitý výtvarný prejav, ktorý sa uplatňoval predovšetkým na pošvách mečov, čím sa v Karpatskej kotline vytvorila takzvaná skupina krásnych uhorských mečov. Tieto meče sú charakteristické predovšetkým rytou, tepanou a plastickou výzdobou, ktorú tvoria zvieracie motívy predstavujúce rôzne druhy bájnych zvierat, ako sú napríklad draky. Takéto meče sa stali symbolom spoločenského postavenia, vlastnili ich len vodcovské osobnosti keltského sveta. Keltské meče dosahovali dĺžku zhruba 80 centimetrov, nosili sa v pošve zavesené na koženom alebo bronzovom opasku," doplnil archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
