RIMAVSKÉ BREZOVO. Dušan Fefenčík a Miloš Hronček. To sú mená dvoch sympatických farmárov z Rimavského Brezova. Hoci majú rozdielne povahy, spája ich láska ku koňom. Tá sa začala v ich prípade už v detstve. Obidvaja dostali do vienka aj trpezlivosť a pracovitosť. V týchto dňoch ich na Slovensku zviditeľnila televízna šou „Farmár hľadá ženu“. Po dvoch rokoch totiž túto netradičnú zoznamovaciu reláciu televízia opäť opakuje.
„Veď ja si už poriadne ani nespomínam, čo všetko sa pri nakrúcaní zomlelo. Do relácie sme sa obidvaja prihlásili viac-menej zo zvedavosti. Chceli sme si nájsť ženy, ako sa zvykne hovoriť, do voza aj do koča. Také, ktoré by mali porozumenie pre náš životný štýl,“ hovorí Miloš aj za kamaráta Dušana. Do televízie sa napokon dostal len on, pretože Dušan, dobráčisko, sa uspokojil s rolou komparzistu. Miloš si však z tria dievčín napokon nevybral. Svoju lásku však predsa len našiel.
Kúpil schátralý pozemok
Keď si pred siedmimi rokmi Miloš kúpil zanedbaný pozemok v Rimavskom Brezove, začali ho spoločne zveľaďovať. V tých časoch sa niektorí na nich pozerali ako na bláznov, ktorí si zobrali na svoje plecia priveľké bremeno.
„Kedysi sa v tomto objekte chovali prasatá. Boli tu len staré budovy, obrovské smetisko a veľmi veľa hadov. Dušan ich tu len za prvý rok odchytil 42. Nechápem, ako to vôbec dokázal. Veď žabu do ruky nechytí. Ale s hadmi si poradil,“ smeje sa Miloš. Dvo-jica nepatrí medzi žiadnych zbohatlíkov.
„To všetko sme dokázali len vďaka tomu, že milujeme kone. Strýko pracoval v hore s koňmi. Jeden kôň vážil dobrých 900 kíl. Dospelých nemal rád, ale deti zbožňoval. Mohli sme po ňom loziť, hojdať sa mu na chvoste a Mišo, tak sa ten kôň volal, stál ako baránok,“ hovorí 34-ročný Dušan.
Prácu si spravodlivo podelia
Život na farme začína skoro ráno. Prvé, čo musia urobiť, je nachovať statok. „Podelili sme si to spravodlivo. Ja mám na starosti kone a Duško mladé koníky, kravu a somárika. Keď niekto skončí skôr, pomôže tomu druhému. Až keď je v maštali všetko opatrené, prídeme na rad my. Naraňajkujeme sa a znovu ideme do roboty. Farma by nás neuživila. Chodíme po Slovensku podkúvať kone. Farma nie je zábava. Farma je tvrdá práca. Momentálne tu máme 22 koní a celkom slušne sme si to tu vybudovali. Len svah nad domom nám robí problémy. Pred dvomi rokmi sa zosunul a stále to ešte nie je celkom v poriadku,“ posťažuje sa Miloš. Často spomína na svojho prvého koňa. Volal sa Madon. „Bol to veľmi dobrý koník. Na jeho počesť som pomenoval aj náš jazdecký klub a areál,“ hovorí Miloš.
Svoj život by nemenili
Hovorí sa, že čo ťa nepoloží, to ťa posilní. Začiatky na farme neboli ľahké. „Neraz sme museli uplatniť metódu pokus – omyl. Ale rokmi je to stále lepšie. Svoj život by sme nemenili. Sme s ním spokojní,“ hovoria svorne. Okrem maštale, výbehu a rekonštrukcie domu tu za tie roky dokázali postaviť i ekodomček.
„Predstavuje tradičné bývanie našich predkov. Je postavený zo slamy, blata, dreva a hnoja. Začali sme ho stavať pred dvomi rokmi na základe projektu MAS Malohont a skúseností nášho kamaráta, ktorý v takomto dome žije. Tento projekt sme nazvali zdravie v dome. Chceme ho ponúknuť verejnosti, nakoľko takto pos-tavený domček je vhodný pre alergikov,“ hovorí Miloš. Domček bol vybudovaný svojpomocne s obrovskou podporou dobrovoľníkov, ktorí si ako odmenu vybrali čas strávený v tomto zdravom prostredí.
Tešia sa na letné tábory
Kone majú citlivú dušu. „Majú aj veľmi dobrú pamäť. Dokážu si zapamätať všetko dobré aj zlé, čo prežili. Vedia dať človeku veľa lásky. Som rád, že som našiel človeka, s ktorým som v tomto smere na jednej vlnovej dĺžke. Spolu gazdujeme, držíme kasu, počítame, plánujeme, ale i snívame o tom, že raz budeme mať na našej farme reštauráciu i wellness. Ale to je hudba budúcnosti. V tej bližšej sa tešíme na letné tábory, víkendové kurzy i na rozžiarené oči detí, ktoré k nám chodia,“ dodá farmár z Rimavského Brezova, ktorý si svojho prvého koňa odrábal šesť rokov.
