V Babinci žije oveľa viac žien ako mužov

BABINEC. V Babinci neďaleko Rimavskej Soboty žije viacej žien ako mužov. No nie je to vraj tým, že samotný názov obce je babský. „Čo už máme robiť? Chlapi tu zomierajú skôr ako ženy. V našej obci žije sedemdesiatštyri ľudí a nás, chlapov, je sotva dvadsať,“ hovorí tunajší starosta Jaroslav Benda.

Vedia zastať aj chlapskú robotu

Aj keď ženy majú nad mužmi prevahu, na upravených domcoch to sotva spoznáte. „Tunajšie gazdinky odjakživa tvrdo pracovali. Vedeli sa zvŕtať okolo statku, na poli i v domácnosti. Vedeli zastať aj chlapskú prácu,“ hovorí starosta.

Medzi najstaršie gazdinky v obci patrí pani Margitka Hudecová. Má osemdesiatšesť rokov. V typicky dedinskom domčeku žije so svojou dcérou. Aj ona patrí medzi tie ženy, ktoré hospodárstvo zavesili na klinec až vtedy, keď ich krížiky poriadne zohli k zemi.

„Ešte pred šiestimi rokmi som chovala kravičku, aj pri zabíjačke som vedela pomôcť. No pred dvoma mesiacmi som pochovala dcéru. Mala len šesťdesiat. Je to už moje tretie dieťa, ktorému som na rakvu hodila zem. Trápi ma veľký žiaľ. Keď rodič prežije dieťa, je to to najhoršie, čo ho môže postretnúť,“ hovorí pani Margita. Zdravie jej už neslúži, bolia ju nohy. No vždy, keď môže a vládze, zájde za svojou dobrou kamarátkou Etelkou Strukanovou. „Ona je na tom ešte horšie ako ja. Väčšinu dňa už len presedí doma,“ hovorí Margita.

Gemerské guľky a húriky sú chutné

Najradšej si pochutná na zabíjačkových špecialitách, gemerských guľkách a húrikoch. „Varili ich už naše mamy, staré mamy a varíme ich aj my. Na guľky potrebujeme zemiaky. Do dreveného korýtka dáme pokrájané škvarky, klobásku, cesnak, korenie, vajcia, hladkú múku a porajbané zemiaky. Toto všetko zmiešame dokopy a narobíme guľky, také veľké, aby sa zmestili do dlane. Varíme ich vo vriacej vode, podávame s opraženou cibuľkou. Naše mamky vodu, v ktorej sa varili, používali na škrobenie perín,“ opíše starý recept pani Margitka.

„Aj ja ich mám rád,“ zakontruje jej starosta a z rukáva vysype legendu, podľa ktorej ich obec dostala názov. „Nad našou dedinou je kopec, ktorý sa volá Háj. Usadila sa na ňom jedna stará baba. Žila tam dosť dlho, ale napokon zišla dole do údolia, pretože tam nevedela variť. Na tom kopci jej totiž nikdy nezovrela voda. V údolí založila babinec,“ vysvetľuje starosta.

No nielen chlapov, ale aj mladých ľudí je v dedine málo. „Babinec sa postupne vyľudňuje. Nečudo, niet tu žiadnych pracovných príležitostí,“ povzdychne si starosta.